Pri slove bicykle sa väčšine z nás v mysli objaví Holandsko. Bikesharing však v krajine tulipánov funguje podľa iných schém než v zahraničí a v krajine operuje iba jedna spoločnosť, ktorá má asi 8 500 bicyklov na vyše 250 miestach.
Program je prepojený so systémom verejnej dopravy, a tak zameraný na tých obyvateľov, ktorí chcú využívať zmiešaný druh prepravy. Dôvodom malého rozšírenia zdieľania bicyklov je odmeraný postoj vlády a súkromných skupín s argumentom, že v Holandsku väčšina ľudí bicykel vlastní, a preto si ho nemusí požičiavať.
Prekvapením je určite Maďarsko. Systém zdieľania bicyklov tam bol spustený v roku 2014 a stretol sa s nečakane pozitívnou reakciou – prvý rok ho ľudia využili 815-tisíckrát. Ročne ho teraz využívajú okolo 640-tisíckrát.
Systém Mol Bubi, spolupráca medzinárodnej plynárenskej a ropnej spoločnosti a najväčšej spoločnosti pre verejnú dopravu v Budapešti, má v Budapešti 126 dokovacích staníc a vyše 1 500 bicyklov.
V Londýne sa bikesharing nazýva aj Borisove bicykle. Za názov vďačia bývalému starostovi mesta Borisovi Johnsonovi a exministrovi zahraničných vecí, ktorý sa pre ne rozhodol v roku 2010.
Krajina prvé pokusy o bikesharing skúšala už v roku 1993, väčšina bicyklov sa však počas prvého roka fungovania stratila a od projektu sa preto upustilo.
Duriš tiež hovorí o súčasnom trende v zahraničí: „Čoraz viac sa presadzujú moderné, bezstanicové bikesharingové systémy, ktoré nevyžadujú žiadne zásahy do verejných priestorov, ale využívajú napríklad existujúcu infraštruktúru stojanov.“