„Takmer pred štyrmi mesiacmi, 21. februára 2018, boli vo svojom dome vo Veľkej Mači zavraždení investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica, mladá archeologička Martina Kušnírová. Páchateľov do dnešného dňa nepoznáme,“ začal svoj prejav prezident Andfrej Kiska.
Na tento ohavný zločin podľa neho nadviazala najdôležitejšia správa o stave republiky v roku 2018. 0132Bola ňou posledná reportáž Jána Kuciaka, ktorú jeho kolegovia publikovali nedokončenú týždeň po vražde. V reakciách na túto hroznú udalosť sme dostali príležitosť naplno precítiť hlbokú nedôveru k fungovaniu štátu, aká v našej spoločnosti panuje. Ale aj odhodlanie to zmeniť. “
Prezident by sa podľa vlastných slov v tejto súvislosti rád vrátil o dve desaťročia späť. „Do krajiny, ktorá bola zdesená únosom syna hlavy štátu a vraždou Róberta Remiáša podobne, ako je v súčasnosti zasiahnutá vraždou novinára a jeho snúbenice. Trúfam si povedať, že nebolo to iba zavlečenie a nebola to iba vražda, ale bola to reakcia mocných na tieto zločiny, ktorá trvale poznačila ďalší vývoj Slovenskej republiky. Vládcovia si udelili amnestiu, zásadne a trvale naštrbili dôveru k právnemu štátu.“
Dodnes sme sa podľa Kisku s dôsledkami nedokázali vyrovnať, nedokázali sme potrestať vinníkov a pokúsiť sa tým zmierniť spôsobené krivdy a bolesť. „Až minutý rok ste vy, poslanci národnej rady zrušením amnestií otvorili priestor na nápravu. Trvalo dve desaťročia, kým zvolení zástupcovia ľudu priniesli nádej, že zločiny štátnej moci nebudú navždy chránené nehoráznym aktom, ktorý prežil pád mečiarizmu aj niekoľko politických generácií.“