Tam sú kľúčovými silami výkonnej moci prakticky iba tri strany – konzervatívci, labouristi a liberálni demokrati. Posledne menovaní zažili hviezdne chvíle v roku 2010, keď získali v parlamentných voľbách 23 percent hlasov. Strana sa následne prvýkrát v histórii dostala k moci, keď vytvorila koalíciu s konzervatívcami Davida Camerona. Šéf strany Nick Clegg sa následne stal britským vicepremiérom.
Medzi oboma stranami a ich lídrami začali rýchlo vznikať názorové nezhody, ktoré viedli ku koaličným roztržkám. Premiér Cameron v roku 2012 napríklad pripustil, že sa s Cleggom dostali do sporu v otázke reformy britského parlamentu.
Koalícia napriek sporom riadne dovládla. V parlamentných voľbách v máji 2015 už konzervatívci získali dostatočný počet hlasov, aby vytvorili jednofarebnú vládu. Cameronovi napokon zlomilo väzy referendum o brexite, ktoré sám vyhlásil. Z premiérskeho postu odstúpil v júli 2016 po tom, ako sa Briti mesiac predtým vyslovili za odchod krajiny z Európskej únie. Vo vlaňajších voľbách zvíťazili konzervatívci, ktorí vytvorili menšinovú vládu premiérky Theresy Mayovej. Tá sa v súčasnosti musí spoliehať na podporu demokratickej unionistickej strany, ktorá je najväčším subjektom severoírskeho zhromaždenia a piatym najväčším zoskupením dolnej komory britského parlamentu. Aj to je dôvod, prečo je súčasná Mayovej vláda považovaná za veľmi krehkú.