Dvojzáprah silných európskych ekonomík obnovil svoje puto po tohtoročnom nastúpení Macrona do funkcie šéfa Elyzejského paláca, keďže Merkelová si politicky a ekonomicky príliš nerozumela s bývalým francúzskym socialistickým prezidentom Francoisom Hollandom.
S Macronom však okamžite začala kuť veľké európske plány. Len pár týždňov po jeho príchode k moci, v máji tohto roka, sa s ním v Berlíne dohodla na veľmi úzkej spolupráci a vytvorení strednodobého plánu pre Európsku úniu. Čo sa týka jej reforiem a sformovaniu tvrdého jadra, nevylúčili ani zmenu súčasných zmlúv.
Podľa Merkelovej je však nevyhnutné najprv sa dohodnúť na tom, k čomu by takéto zmeny mali viesť. „Sú to projekty, ktoré nemôžu vzniknúť cez noc. Existuje spoločné presvedčenie, že sa nemôžeme zaoberať iba vystúpením Británie, ale tiež tým, ako by sme mohli Európsku úniu a predovšetkým eurozónu prehĺbiť a zabezpečiť proti krízam," uviedla nemecká kancelárka.
Tá sa zároveň vyslovuje za koherentnejšiu európsku zahraničnú politiku a rozšírenie obrannej spolupráce. Spolu s Macronom sa zhoduje v tom, že dobrý vzťah medzi Francúzskom a Nemeckom je zásadný pre celú Európsku úniu. V podstate tým jasne naznačila, že nová podoba užšie spolupracujúcej európskej dvadsaťšestky sa po odchode Londýna bude formovať práve v Paríži a Berlíne.
Svojimi slovami takéto stanovisko potvrdil aj Juncker. Povedal, že kto chce, môže sa k formujúcemu sa jadru pridať. Samozrejme, za podmienky, že bude akceptovať dohodnutú politiku. Kto to bude odmietať, má smolu a od jadra sa bude skôr vzďaľovať.