Kým sa starý kontinent dopracoval k zachraňovaniu Atén, chvíľu to trvalo. Keďže európske vlády pumpovali miliardy do chátrajúcich ekonomík, ocitli sa vo výrazných deficitoch. Tie sa následne pretavili do rastúcich dlhov.
Pre predstavu: V roku 2008 dosiahol dlh Európskej únie dovedna takmer 61 percent hrubého domáceho produktu, v roku 2011 to už bolo viac ako 81 percent. Rast dlhu spôsobili masívne záchranné balíčky, ku ktorým pristupovali vlády po celej Európe. Na Slovensku mali podobu napríklad šrotovného. Ľuďom, ktorí si dali zošrotovať viac ako desaťročné auto, vláda prispela na nový voz 1500 eurami.
S enormným nárastom dlhov začali mať krajiny problémy s ich splácaním. Investori, ktorí skupovali štátne dlhopisy, si za ne pýtali stále vyššie úroky. A tak sa financovanie dlhov viac a viac predražovalo. Problém mala najmä južná Európa - Grécko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko, ale aj Írsko. Odpoveďou Európy na šíriacu sa dlhovú krízu bol euroval. Ale tu už sa začína iný príbeh - príbeh záchrany Grécka.