Do toho, aby sa tento cieľ podarilo splniť, bolo potrebné zapojenie všetkých zložiek riadenia – od spolkovej vlády kancelárky Angely Merkelovej, cez vedenie jednotlivých krajín až po okresy a samotné obce. Merkelovej vláda sa už v septembri 2010 zaviazala, že krajina v nasledujúcich desaťročiach výrazne zníži emisie skleníkových plynov. Zároveň prijala rozhodnutie, že do roku 2050 sa krajina úplne rozlúči s uhlím, ropou a zemným plynom. Namiesto toho bude využívať obnoviteľné zdroje energie – teda predovšetkým vietor, slnko a biomasu.
Štátne inštitúcie tento cieľ napĺňajú už dnes. Vláda využíva v čoraz väčšej miere elektromobily, podobne ako Nemecká pošta, ktorá po celej krajine adresuje zásielky pomocou známych žltých dodávok (na snímke).
Prvou obeťou ekologického ťaženia sa stali čiernouhoľné bane. Počiatočné obavy, že po ich zatvorení výrazne stúpne nezamestnanosť, sa však postupne ukázali ako neopodstatnené. O prácu síce prišli stovky, možno tisíce ľudí, tí si však postupne dokázali nájsť nové zamestnanie v sektoroch s podstatne vyššou pridanou hodnotou. Budovanie zariadení na výrobu čistej energie totiž so sebou prinieslo vytváranie nových pracovných miest, a to vrátane vývoja a zavádzania moderných technológií.
Nemecko, konkrétne regióny v Severnom Porýní by tak mohli ísť príkladom aj Slovensku. Obzvlášť na Hornej Nitre sa najmä vďaka bohatým štátnym dotáciám umelo udržiava ťažba uhlia, namiesto toho, aby sa podporoval rozvoj zelených zdrojov energie.