Spor o vlastníctvo však pokračoval až do roku 2000. Skončil sa tak, že Kočner predal Gamatex Ruskovi – hovorí sa o 100 miliónoch korún.
Odkúpenie podielu
V roku 2000 pomáhajú Ruskovi s odkúpením podnikatelia Ján Kováčik a Milan Fiľo. V roku 2001 odkúpila Kováčikova firma Media Invest 50-percentný Volzovej podiel v spoločnosti Markíza-Slovakia Blatné, ktorá bola v tom čase 51-percentným vlastníkom STS Markíza a držiteľom licencie na vysielanie TV Markíza. Následne sa Ján Kováčik stáva konateľom Markízy. Spolu s Pavlom Ruskom mu patrí väčšinový podiel v Markíze, zvyšok patril Milanovi Fiľovi a skupine CME.
Už v druhej polovici 90. rokov minulého storočia prejavuje Pavol Rusko aj politické ambície. Pôvodne však nevstupuje do politiky osobne. Snaží sa ťahať nitkami prostredníctvom svojej televízie. Darí sa mu to, aj vzhľadom na to, že je považovaný za najvplyvnejšieho mediálneho magnáta na Slovensku.
Vstup do politiky
Postupne v ňom však rastie túžba využiť tento mediálny vplyv a sám sa stať politikom. Ešte na jar 2000 odchádza zo stoličky generálneho riaditeľa, kde ho strieda vtedajší moderátor hlavného spravodajstva Vladimír Repčík. Rusko sa začína naplno venovať politike a zakladá si vlastnú politickú stranu – Alianciu nového občana (ANO). Do nej berie aj viacero svojich kolegov, napríklad Ľubomíra Lintnera či Evu Černú. Strana sa po volebnom úspechu v roku 2002, keď v parlamentných voľbách získava osem percent, stáva koaličným partnerom druhej Dzurindovej vlády.
Rusko si vzápätí sadá aj kresla ministra hospodárstva. Hlavu mu však po čase stína kauza miliónových zmeniek, kvôli ktorej končí a neskôr sa rozpadá aj celá Aliancia.
