Európska centrálna banka (ECB) sa tento týždeň zíde, aby rozhodla o pravdepodobnom zvýšení úrokových sadzieb, a to v kritickom čase pre ekonomiku eurozóny.
V centre pozornosti tvorcov menovej politiky bude rast inflácie, ktorej nijako nepomáha terajšia vojna v Hormuzskom prielive. Ich úloha je však čoraz ťažšia pre rastúcu podporu populistických strán v Nemecku a vo Francúzsku, napísala dnes v komentári agentúra Bloomberg.
"Na zvýšenie nákladov na pôžičky to nie je vhodná doba," píše autor komentára Lionel Laurent. Euroskeptická strana AfD práve presvedčivo zvíťazila v Sasku-Anhaltsku a krajne ľavicový francúzsky politik Jean-Luc Mélenchon vyzval na zrušenie dlhu Francúzska držaného ECB.
Vyššie sadzby pravdepodobne ešte viac utlmia hospodársky rast a politická polarizácia už teraz ťaží z ekonomickej slabosti kontinentu, takže nálada voličov by sa mohla ďalej zhoršiť.
Skúška dôveryhodnosti
Zvýšenie sadzieb sa vníma ako skúška inštitucionálnej dôveryhodnosti ECB. Argumentácia znie, že banka musí reagovať na cenové tlaky bez ohľadu na prípadný hnev voličov a ignorovať pokusy o politické zasahovanie do menovej politiky – čo je jedna z hlavných otázok, ktorým bude čeliť ten, kto nahradí Christine Lagardovú vo funkcii prezidentky ECB, píše autor komentára.
Šéf nemeckej centrálnej banky Joachim Nagel, ktorý zvýšenie sadzieb podporuje, v rozhovore s francúzskym denníkom Le Monde povedal, že ho znepokojuje podpora verejnosti podľa neho nezodpovednej politike, ako je výzva AfD, aby Nemecko opustilo eurozónu.
Zároveň ostro kritizoval Mélenchonovu výzvu na zrušenie dlhu ako nezákonnú formu financovania dlhu a prirovnal ju k Pandorinej skrinke vedúcej k hyperinflácii.
Problém spočíva v tom, že udržiavanie menovej kredibility má potenciálne reálne náklady. Údaje z minulého týždňa ukázali, že medziročná inflácia v eurozóne zrýchlila na 3,3 percenta, čo je najvyššia hodnota za takmer tri roky a výrazne nad dvojpercentným cieľom ECB.
Tempo rastu ročnej miery jadrovej inflácie, ktorá nezohľadňuje vplyv kolísavých položiek, ako sú potraviny a energie, však kleslo na 2,4 percenta.
Dva problémy pre Francúzsko
"To naznačuje, že obávaná mzdovo-cenová špirála – pri ktorej rastú mzdy v reakcii na rast cien a v ekonomike sa pevne usadí inflácia – nenastáva a ďalšie sprísňovanie menovej politiky by mohlo rastu spôsobiť zbytočné škody. Ekonómovia sú preto po tomto týždni oprávnene skeptickí, pokiaľ ide o ďalšie zvyšovanie sadzieb," upozorňuje Laurent.
To je obzvlášť dôležité v prípade Francúzska, druhej najväčšej európskej ekonomiky, ktorej problémy podporujú príklon voličov k populizmu. Myšlienky, ako je zrušenie dlhu, sú potom atraktívnejšie napriek potenciálne vážnym následkom.
Na Francúzsko pritom doliehajú dva zásadné problémy: nominálny rast hrubého domáceho produktu (HDP) prudko spomaľuje a výnosy dlhopisov sa dostali najvyššie od roku 2008.
"Rovnako ako v ďalších európskych ekonomikách je tento rast nákladov na financovanie krajiny spôsobený rovnako globálnym výpredajom dlhopisov (za ktorý môže do veľkej miery ďakovať Spojeným štátom), ako aj domácim politickým rizikom spojeným s pomerne vysokou pravdepodobnosťou, že sa prezidentkou stane krajne pravicová politička Marine Le Penová," píše Laurent.
Výbušná zmes
Inflácia vo Francúzsku je nad cieľom, ale je zjavne spôsobená skôr problémami na strane ponuky – napríklad cenami energií – než prudkým rastom dopytu, napísal autor komentára. Zvýšenie sadzieb ECB by túto už tak výbušnú zmes urobilo ešte výbušnejšou, dodal.
"Centrálni bankári si nesmú pliesť infláciu, ktorú vidíme v americkej ekonomike poháňanej boomom umelej inteligencie (AI), s infláciou vo Francúzsku a Nemecku, kde sa očakáva medziročný rast pod jedným percentom. Pomohlo by diferencovanejšie poňatie. Mario Draghi, predchodca Lagardovej, na to upozorňoval už vlani, keď argumentoval, že americké sadzby oveľa viac súvisia s dlhodobými európskymi sadzbami ako s tým, pre čo sa rozhodnú tvorcovia menovej politiky ECB," napísal autor komentára.
Politika však pravdepodobne skomplikuje uplatňovanie diferencovanejších prístupov. Postup euroskeptickej AfD je znakom podpory, ktorú majú medzi nemeckými voličmi nekompromisné postoje k odmietaniu záchrany štátov s príliš vysokými výdavkami v rámci eurozóny.
Mélenchonovo tesné druhé miesto za Le Penovou v prieskumoch však ukazuje, že francúzski voliči sú silno lákaní predstavou, že zachránia sami seba, aby nemuseli čeliť problému príliš štedrých sociálnych výdavkov a výdavkov na dôchodky.
Nezodpovedná politika
"To všetko ešte zvýši náročnosť už aj tak veľmi ťažkej úlohy predstaviteľov ECB. Mali by sa za každú cenu držať svojho mandátu boja proti inflácii, aj keby to Francúzsko posunulo bližšie ku kríze a poskytlo Mélenchonovej forme nezodpovednosti ešte širšiu podporu? Budú nástroje na zvládnutie napätia v eurozóne postačovať na upokojenie trhov, ak budú jej dvaja kľúčoví členovia stáť proti sebe? Byť centrálnym bankárom je málokedy pohodlné, ale pôda pre oveľa väčšie strety sa len pripravuje," napísal Laurent.
Je ešte príliš skoro predpokladať, že zjednodušujúce a radikálne odpovede AfD a Mélenchona vo svojich krajinách zvíťazia. "V stávke je však veľa, ak uvážime, že budúca kríza príde na kontinent, ktorý sa potýka s chronickou ekonomickou slabosťou, politickou polarizáciou a geopolitickým chaosom svetového poriadku Donalda Trumpa," napísal autor komentára.
V roku 2012 sa Draghiho ECB ujala úlohy dospelého v miestnosti a so slovami, že urobí čokoľvek, čo bude potrebné, začala nakupovať dlhopisy, aby zachránila euro. Na vrchole pandémie sa Berlín a Paríž spojili a podnikli historický krok smerom k spoločnému zadlžovaniu Európskej únie.
S tým, ako vo Francúzsku, Nemecku a v Taliansku silnejú strany odmietajúce euro, si investori možno právom položia otázku, kto bude pri budúcom hospodárskom kolapse poruke, aby predniesol tie magické slová, uzavrel svoj komentár Laurent.
