Napätie okolo Hormuzského prielivu naďalej tlačí ceny ropy, pohonných látok a energií nahor. Tento vplyv sa postupne prenáša aj do ekonomiky a zvyšuje v nej inflačné tlaky.
Trhy preto očakávajú, že Európska centrálna banka tento týždeň vo štvrtok (10.9.) zvýši úrokové sadzby o 0,25 percentuálneho bodu (p. b.). Pre slovenské domácnosti to môže znamenať dlhšie obdobie drahších hypoték, pre investorov zasa návrat k opatrnosti. V aktuálnom komentári na to upozornili analytici Across Private Investments.
Z energetického problému inflačný tlak
„Ak drahšia energia pretrváva dlhšie, jej vplyv sa rozširuje. Firmy platia viac za dopravu, výrobu aj energie a časť nákladov postupne prenášajú na zákazníkov. Z pôvodne energetického problému sa tak stáva širší inflačný tlak. Centrálna banka síce zvýšením úrokov nedokáže zlacniť ropu, môže však tlmiť riziko, že sa vyššia inflácia zakorení v cenách a bude znižovať hodnotu peňazí. Inak povedané - snaží sa tým tlmiť dopyt a udržať cenovú stabilitu,“ vysvetlil analytik Jakub Timčák.
Zároveň však poukázal na to, že zvýšenie sadzby Európskou centrálnou bankou neznamená automaticky rovnaké zdraženie každej hypotéky. Najskôr sa zmena prejaví pri nových úveroch a pri domácnostiach, ktorým končí fixácia. Pri hypotéke v sume 100-tisíc eur na 30 rokov môže zvýšenie úrokovej sadzby o 0,25 p. b. zvýšiť mesačnú splátku približne o 14 eur, pri úvere 200-tisíc eur ide približne o 28 eur, vyčíslil ekonóm.
„Pre bežnú domácnosť môže mať situácia dva paralelné dôsledky. Jednak jej porastú životné náklady cez drahšie palivá, dopravu, tovary a služby, a zároveň musí rátať aj s vyššími nákladmi na financovanie pri novej hypotéke alebo refixácii existujúceho úveru,“ zhodnotil portfólio manažér Across Dominik Hapl.
Čo by znamenala eskalácia?
Vyššie úroky podľa neho menia aj investičné prostredie. Dlhopisy síce pri raste sadzieb krátkodobo strácajú na cene, nové emisie však ponúkajú atraktívnejšie výnosy. Na akciových trhoch bývajú citlivejšie najmä drahé rastové spoločnosti a firmy s vysokým zadlžením.
Pre dlhodobého investora nie je podľa odborníka samotný pohyb ropy či jedno rozhodnutie Európskej centrálnej bankydôvodom na zmenu celej stratégie. Väčší význam má však diverzifikácia a zameranie sa na firmy s potenciálom rastu.
„Časť portfólia môže byť v bezpečnejších úročených nástrojoch, časť v dlhodobých akciových investíciách a podľa rizikového profilu aj v iných aktívach. Pri akciách je navyše vhodné sledovať firmy, ktoré majú silné bilancie, nízke zadlženie a schopnosť preniesť vyššie náklady na zákazníkov. Dôležitá je aj ropa. Ak zostane drahá dlhšie, lepšie sa môže dariť energetickým spoločnostiam, zatiaľ čo energeticky náročné odvetvia môžu čeliť tlaku na marže,“ priblížil Hapl.
Ak sa napätie na Blízkom východe rýchlo zmierni, časť rizikovej prirážky z ceny ropy môže podľa analytikov zmiznúť a inflačné tlaky sa oslabia. Aj po upokojení konfliktu však môže zníženie cien pohonných hmôt trvať týždne. Naopak, pri ďalšej eskalácii by Európe hrozila nepríjemná kombinácia vyššej inflácie a slabšieho hospodárskeho rastu.
