Európska únia má na konci leta nízke zásoby zemného plynu a hrozí jej zostrenie globálneho boja o dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG). Napísala to dnes agentúra Bloomberg, podľa ktorej prepočtov štátom EÚ chýba vyše 100 terawatthodín plynu v hodnote viac ako sedem miliárd eur, aby dosiahli hoci len svoj najnižší cieľ naplnenosti zásobníkov na úrovni 75 percent.
„Zásobníky v EÚ sú v súčasnosti naplnené na 65 percent a v júli zasadala koordinačná skupina pre plyn, ktorá potvrdila, že v súčasnosti neexistujú žiadne obavy, žiadne bezprostredné obavy o bezpečnosť dodávok plynu pred nadchádzajúcou zimou,“ uviedla. V stredu to novinárom povedala hovorkyňa Európskej komisie s tým, že dopyt po plyne v EÚ sa oproti úrovni spred krízy znížil o 17 percent.
Tempo dopĺňania zásobníkov, ktoré by bolo na dosiahnutie 75-percentného cieľa potrebné, EÚ naposledy zaznamenala v roku 2022 pri energetickej kríze po začatí ruskej celoplošnej invázie na Ukrajinu. Analytici spoločností Goldman Sachs, Rystad Energy a Morningstar varujú, že situácia by mohla ceny plynu v zimnej sezóne vytlačiť nad 100 eur za megawatthodinu (MWh).
Kľúčovým faktorom je vojna medzi Izraelom a Iránom, ktorá výrazne obmedzila dodávky z Perzského zálivu. Tankery s LNG sa dostávajú cez Hormuzský prieliv výrazne menej ako tankery s ropou. Ceny plynu sú tak podľa agentúry už viac ako dvojnásobné oproti vlaňajšku.
„Potenciál pre globálny ‚boj o palivo‘ tu je, najmä v prípade chladnejšej zimy,“ konštatoval analytik trhu s LNG Go Katayama zo spoločnosti Kpler.
Pripravenosť jednotlivých európskych krajín sa pritom výrazne líši. Kým Taliansko vďaka štátnym stimulom naplnilo svoje zásobníky zhruba na 83 percent, Nemecko, ktoré disponuje najväčšími skladovacími kapacitami na kontinente, má zásobníky naplnené o trochu viac ako z polovice. Podobne nízke zásoby hlásia aj Holandsko a Belgicko, čo sú kľúčové obchodné uzly zásobujúce susedné trhy.
„Ľahko by sme mohli byť svedkami toho, ako bude európska referenčná cena plynu vyhnaná nahor už len pre vyrovnanie globálnych tokov a agresívne vytlačenie akéhokoľvek ázijského dopytu,“ povedal agentúre Bloomberg James O‘Brien, ktorý vedie oddelenie LNG v energetickej spoločnosti DTEK.
Podľa vedúceho ekonóma Oxford Economics Daniela Karla modely ukazujú infláciu presahujúcu šesť percent, čo je približne dvojnásobok súčasnej úrovne. „To by znamenalo bolestivú zimu tak pre spotrebiteľov, ako aj pre priemysel s nerovnomernými fiškálnymi reakciami naprieč členskými štátmi EÚ v dôsledku ich rozdielnych fiškálnych kapacít,“ uviedol.
Európska únia vlani po predchádzajúcej plynovej kríze zaviedla systém povinného každoročného dopĺňania zásobníkov ako poistku proti budúcim výpadkom. Vojna, ktorú na konci tohto februára proti Iránu rozpútali Spojené štáty a Izrael, však zdražela plyn natoľko, že sa skladovanie prestalo ekonomicky vyplácať.
Vlády aj energetické firmy preto s nákupmi vyčkávali v nádeji na pokles cien, ktorý sa však nedostavil. Analytici zároveň upozorňujú na riziko, že drahý európsky plyn opäť odsunie od dodávok chudobnejšie krajiny, ako sú Pakistan či Bangladéš, podobne ako sa to stalo za krízy v roku 2022.
