Ukrajina stupňuje tlak na ruskú energetickú infraštruktúru. Režim prezidenta Vladimira Putina i obyvatelia krajiny to pociťujú čoraz viac. Dronové útoky na rafinérie či ďalšie petrochemické zariadenia po celom území Ruskej federácie spôsobujú obrovské výpadky v zásobovaní pohonnými hmotami.
Doplácajú na to nielen vojenské fabriky, ale aj bežní vodiči, ktorí musia celé hodiny čakať v kilometrových radoch na načerpanie paliva. Neraz sa ho nedočkajú vôbec a auto musia jednoducho nechať doma.
Sú stále spojenci?
Prirodzene, Kremeľ sa snaží rastúcu nespokojnosť ľudí hasiť už v zárodku. Zároveň nechce ohroziť produkciu zbrojoviek, ktoré vyrábajú vojenský materiál pre boje na Ukrajine. Bez paliva to však nejde. Preto Putin obracia svoju pozornosť na niekdajšie republiky bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré majú dostatok zásob ropy, zemného plynu či ďalšieho nerastného bohatstva. Krajiny ako Kazachstan či Uzbekistan Putin stále považuje za spojencov Ruska. Ich lídri mu však dávajú jasne najavo, že také jednoduché to mať nebude.
V článku sa ešte dočítate:
• Prečo sa Astana zdráha pomáhať Moskve.
• Čo Putinovi odkázal kazašský prezident.
• Aké riziká hrozia pri podpore Ruska.
• Kde bude Kazachstan spracúvať ruskú ropu.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 54% na dočítanie.
Zostáva vám 54% na dočítanie.
