V hornatej čínskej provincii Kuej-čou stojí komplex budov v európskom štýle s hodinovou vežou a mostom s niekoľkými oblúkmi.
Z areálu sa ozýva nepretržité tlmené hučanie, ktoré prezrádza jeho skutočný účel – je to najväčšie dátové centrum technologického gigantu Huawei.
Rozvoj umelej inteligencie
Komplex, ktorý pripomína mestečko, je jedinečný svojím dizajnom, nie však umiestnením. V tejto juhozápadnej čínskej provincii boli v posledných rokoch postavené desiatky dátových centier ako súčasť vládnej stratégie, podľa ktorej bola veľká časť digitálnej infraštruktúry na rýchly rozvoj umelej inteligencie vybudovaná v menej zaľudnených vidieckych oblastiach na západe krajiny, píše agentúra AFP.
Výstavba stále pokračuje a Čína je na dobrej ceste k tomu, aby v najbližších piatich rokoch takmer zdvojnásobila kapacitu svojich dátových centier, pretože sa zostruje technologické súperenie so Spojenými štátmi a krajiny po celom svete sa snažia vyhnúť nedostatku výpočtovej kapacity, ktorý by mohol zbrzdiť expanziu AI.
Tieto projekty premenili niektoré miesta vrátane nového rozvojového obvodu Kuej-an, kde sa nachádza dátové centrum Huawei a ďalších firiem.
„Predtým to bola len nehostinná horská oblasť, ale s rozvojom regiónu sa zlepšila doprava, ožil obchod a objavili sa nové podnikateľské príležitosti,“ povedala miestna obchodníčka Šu Pchej-Chua.
Keď agentúra AFP oblasť navštívila, pri ceste blízko strediska predávali počas poludňajšej pauzy pouliční predajcovia jedlo pracovníkom dátového centra.
Nad nimi visel transparent s heslom „podporujeme vysoko kvalitný rozvoj“, čo je obľúbený slogan čínskej vládnej technologickej politiky.
Pozitívne reakcie
V Európe a v Spojených štátoch sa výstavba dátových centier často stretáva s odporom miestnych komunít, ktoré vyjadrujú obavy z cien energie a ekologických problémov, ako sú spotreba vody a hluk. V Číne je priestor na nesúhlas prísne obmedzený, najmä ak sa dotýka politiky čínskej vlády.
Obyvatelia Kuej-anu, ktorí hovorili s AFP, sa o zmenách vo svojej oblasti vyjadrujú pozitívne. Predajca plášťov, ktorý nechcel uviesť svoje meno, povedal, že od začiatku budovania dátových centier tu vznikli dve univerzity.
Ďalší miestny obyvateľ Li Si-siou dodal, že vďaka dátovým centrám bola vybudovaná hlavná cesta, čo celkovo „skutočne oživilo ekonomiku celej oblasti“. „Všetci dedinčania z nášho okolia si teraz našli prácu v okolí, predtým museli chodiť inam,“ povedal Li.
V roku 2021 dala čínska vláda svojej stratégii názov „Východné dáta, západný výpočtový výkon“, čo odkazuje na to, že na východe je hlavne dopyt po výpočtovom výkone a na západe sa nachádzajú veľké dátové centrá.
Výstavba dátových centier v miestach, ako je Kuej-čou, je logická. Tieto oblasti ponúkajú chladnejšiu klímu, dostatok obnoviteľnej energie i rozsiahle voľné plochy.
Prevádzka systémov AI je mimoriadne náročná na spotrebu elektriny. Čína preto požaduje, aby dátové centrá do konca tohto desaťročia získavali 80 percent energie z obnoviteľných zdrojov.
To poskytuje výhody regiónom, ako sú Kuej-čou alebo Vnútorné Mongolsko, ktoré v posledných rokoch výrazne rozšírili kapacity solárnych a veterných elektrární.
Prevádzkovatelia dátových centier tak môžu ľahšie plniť požiadavky na podiel čistej energie, upozornila analytička firmy Rystad Energy Simeng Dengová.
Rýchly rozvoj
Energeticky náročné dátové centrá navyše môžu pomôcť riešiť problém, ktorý so sebou prináša rýchly rozvoj obnoviteľných zdrojov, a to prebytok vyrobenej elektriny, ktorú v danej chvíli nie je možné spotrebovať.
Dátové centrá tak podľa Dengovej môžu fungovať ako motor, ktorý prebytočnú elektrinu z obnoviteľných zdrojov spotrebuje či absorbuje. Ďalším potenciálnym prínosom je rozvoj doteraz opomínaných častí vidieka.
Napriek nadšeniu miestnych obyvateľov, s ktorým sa AFP stretla, však niektorí odborníci spochybňujú celkové ekonomické prínosy pre regióny.
Dátové centrá samy osebe nemusia nevyhnutne vytvárať veľké množstvo pracovných miest ani výrazne podporiť ďalšie podnikanie, upozornil Andrew Stokols zo Singapurskej univerzity manažmentu.
Nádej podľa neho spočíva v tom, že dátové centrá by sa mohli stať motorom širšieho digitálneho rozvoja a prilákať ďalšie odvetvia, ktoré sa okolo nich rozvinú. V Číne aj inde vo svete sa však podľa neho bezprostredné ekonomické prínosy zatiaľ hľadajú len ťažko.
Provincia Kuej-čou v uplynulom desaťročí vykazovala priemerný rast hrubého domáceho produktu o 7,4 percenta ročne, rast miezd však za rovnaké obdobie bol druhý najnižší v Číne, vyplýva z údajov taiwanského výskumného inštitútu DSET.
To naznačuje, že dátové centrá síce prinášajú vysoké investície do pozemkov a technického vybavenia, ich prínos k zvyšovaniu príjmov miestnych obyvateľov však zostáva obmedzený, uviedli výskumníci DSET Cartus Bo-Xiang You a Angela Glowackiová v e-maile zaslanom agentúre AFP.
Obrovské investície do infraštruktúry doplnené štátnymi stimulmi na prilákanie staviteľov dátových centier tiež spôsobili, že Kuej-čou patrí k najzadlženejším spomedzi 34 regiónov na úrovni provincií v krajine.
V roku 2024 sa umiestnila na 30. mieste v pomere dlhu k príjmom a na 27. mieste v pomere dlhu k HDP. Dopyt po kapacite na spracovanie dát však v čase, keď krajina súperí o technologickú prevahu, zostáva vysoký, takže výstavba bude pokračovať.
