Z geopolitického šoku na Blízkom východe sa Wall Street otriasla veľmi rýchlo a vrátila sa k prepisovaniu rekordov. Ten posledný padol 14. mája, keď akciový index S&P 500 prvýkrát v histórii uzavrel obchodovanie nad hranicou 7 500 bodov. Ani napriek miernemu poklesu v súčasnosti od tejto méty nie je ďaleko.
Analytik J&T Banky Stanislav Pánis poukázal na to, že americký akciový trh zhruba mesiac po vypuknutí konfliktu v Iráne prestal korelovať s vývojom ceny ropy Brent a začal si žiť vlastným životom.
„Na energetický šok, ktorý by mal trvať len pár mesiacov či kvartálov, sa pozeral s nadhľadom a sledoval fundamenty, ako solídny ekonomický rast a rýchly rast firemných ziskov,“ skonštatoval Pánis.
Tiež podotkol, že na zvyšovaní firemných ziskov sa podieľali najmä spoločnosti, ktoré budujú infraštruktúru okolo umelej inteligencie, a vďaka vyšším cenám energií aj energetické firmy.
To sa odráža aj na peniazoch, ktoré majú Slováci investované v podielových fondoch. Ich objem len od začiatku roka do konca apríla stúpol o viac ako 800 miliónov eur, z čoho približne 500 miliónov predstavuje samotné zhodnotenie na trhu.
Stav kolektívneho investovania tradične rozobrali osobnosti finančného trhu na HN konferencii Next Steps in Asset Management, organizovanej spoločne so Slovenskou asociáciou správcovských spoločností a Asociáciou pre kapitálový trh Českej republiky.
V článku sa ešte dočítate:
- koľko peňazí majú Slováci vo fondoch,
- ktoré fondy priniesli najvyššie výnosy,
- ako vojna ovplyvní úrokové sadzby,
- aké je reálne riziko recesie v Európe.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 61% na dočítanie.
Zostáva vám 61% na dočítanie.
