Nemecko kvôli dopadom vojny na Blízkom východe na ceny pohonných hmôt uvoľní časť svojich ropných rezerv. S odvolaním sa na informované zdroje to dnes uviedla agentúra DPA. Podľa agentúry Reuters chystá nemecká vláda aj ďalšie opatrenia. Čerpacím staniciam chce zakázať, aby zdražovali pohonné hmoty častejšie ako raz denne.
K Nemecku sa pridalo aj Japonsko. Japonská premiérka Sanae Takaičiová oznámila, že jej krajina uvoľní ropné rezervy už v pondelok. „Vzhľadom na mimoriadne vysokú závislosť Japonska od Blízkeho východu (pokiaľ ide o ropu) ... plánujeme využiť japonské strategické ropné rezervy,“ povedala.
Nemecká ministerka hospodárstva a energetiky Katherina Reicheová uviedla, že jej krajina plánuje urobiť to isté, ale neoznámila dátum. „Vyhovieme tejto žiadosti a prispejeme,“ vyjadrila sa ministerka v súvislosti s výzvou IEA.
V pondelok o možnom koordinovanom uvoľnení ropy zo strategických rezerv rokovali ministri financií skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7. Rozhodnutie vtedy ale podľa francúzskeho ministra financií Rolanda Lescurea nepadlo. Ministri však požiadali Medzinárodnú agentúru pre energiu (IEA), aby situáciu vyhodnotila.
Francúzsko, ktoré je v súčasnosti predsedníckou krajinou skupiny G7, uviedlo, že štáty koordinujú svoje kroky. Ministri energetiky G7 vyhlásili, že sú pripravení prijať „všetky potrebné opatrenia“. „V zásade podporujeme implementáciu proaktívnych opatrení na riešenie situácie vrátane využitia strategických rezerv,“ dodali ministri.
Denník The Wall Street Journal (WSJ) dnes s odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že IEA navrhla zatiaľ najväčšie uvoľnenie rezerv, aby obmedzila prudký rast cien ropy v súvislosti s konfliktom. Súčasnú vojnu na Blízkom východe rozpútali Spojené štáty s Izraelom, keď posledný februárový deň zaútočili na Irán.
IEA podľa denníka Handesblatt navrhuje, aby členské štáty z rezerv uvoľnili 400 miliónov barelov ropy. Bolo by to výrazne viac ako na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022, keď členovia IEA uvoľnili 182 miliónov barelov. Podľa Handesblattu zodpovedá navrhované množstvo ropy objemu, ktorý pred vojnou preplával na tankeroch Hormuzským prielivom za 20 dní. Približne pätinu rezerv, teda asi 19,5 milióna barelov, by malo podľa listu uvoľniť Nemecko.
Dopravu Hormuzským prielivom, ktorý je kľúčový pre prepravu ropy z Perzského zálivu, ochromila vojna vyvolaná americko-izraelským útokom na Irán. Prielivom bežne prechádza zhruba pätina svetových dodávok ropy. Obavy z dlhodobejšieho narušenia dopravy v prielive viedli k výraznému nárastu cien ropy.
V noci na pondelok sa cena severomorskej ropy Brent vyšplhala až na takmer 120 dolárov za barel. Neskôr zostúpila pod 90 dolárov za barel, pretože americký prezident Donald Trump naznačil, že vojna s Iránom by sa mohla blížiť ku koncu. Okolo dnešných 11: 00 SEČ cena Brentu vykazovala rast o 4,1 percenta nad 91,40 dolára za barel.
