Bankový biznis vo všetkých kútoch sveta sa po krízových rokoch „nadýchol“. Dostal sa do čiernych čísiel. Jedinou výnimkou je Európa. Finančné domy starého kontinentu len za vlaňajšok vyrobili sekeru 136 miliárd eur. Ukazuje to najnovšia štúdia spoločnosti The Boston Consulting Group, ktorá si posvietila na vývoj ekonomického zisku bánk po celom svete. Okrem bežných nákladov a tržieb tak do čísel zarátali aj premárnené príležitosti finančných domov.
Regulácii neunikneš
„Proti reguláciám sa nedá bojovať. Namiesto toho by sa banky mali zamerať na kvalitné napĺňanie svojich, občianskych‘ úloh a zvyšovať svoju transparentnosť,“ skonštatoval na adresu európskych bánk analytik The Boston Consulting Group Gerold Grasshoff. Podľa jeho slov v prípade bánk na starom kontinente síce badať známky oživenia, no stále sú hlboko v mínuse. Naopak, finančné spoločnosti v Severnej Amerike sa pritom vlani po prvýkrát od vypuknutia krízy dostali z červených čísiel. Vo veľkom jej pomohlo aj oživovanie ekonomiky a rastúci dopyt po úveroch. Počas krízy sa však najviac darilo domom v Ázii. Celkovo si pripísali viac ako 230 miliárd eur a v období od roku 2009 do vlaňajška boli každý rok v zisku.
Tri dôvody
Ekonómovia vidia za výsledkom európskych bánk hneď tri dôvody. „Je to vo veľkej miere pozostatok krízových rokov. Veľa bankových aktív je nevýkonných, hovorím hlavne o nesplácaných úveroch, ktoré nedokážu firmy či ľudia splácať v súvislosti s finančnými ťažkosťami,“ hovorí analytik AcrossPrivateInvestments Radoslav Kasík. To však nie je podľa neho jediný dôvod strát. Ďalším je ekonomická stagnácia v Európe. Dopyt po úveroch, hlavne tých firemných, stagnuje. Banky tak prichádzajú o príležitosti výhodne investovať. A do tretice sú tu podľa Kasíka aj regulácie a neistota spojená s ich uvádzaním do praxe. Banky preto radšej ukladajú peniaze do istejších, ale menej výnosných aktív. A to sa podpisuje na ich ziskoch.