Španielsko sa po Grécku, Írsku a Portugalsku stane štvrtou a najväčšou krajinou eurozóny, ktorá je nútená požidať o finančnú pomoc. Eurozóna vo vyhlásení uviedla, že je pripravená poskytnúť Madridu až 100 miliárd eur. Táto pomoc je však výrazne iná, neobsahuje podmienky šetrenia štátu a pôjde priamo bankám.
Ako podľa portálu ZeroHedge vysvetľuje Ronald Ižip zo spoločnosti TRIM Broker, tým, že Španielsko dostane pomoc, jeho ručenie na eurovale sa zmrazí. Tým pádom budú musieť ostatné krajiny zastúpiť jeho finančné záväzky. Podiel Nemecka tak vzrastie z 29% na 33%, Francúzska z 22% na 25% a hlavne Talianska z 19% na 22%.
"A práve Taliansko bude skôr či neskôr ďalším tŕňom v oku investorov - krajina, ktorá už je príliš veľká na záchranu. Preto treba vnímať súčasnú pomoc ako krátkodobo pozitívny počin, avšak opäť s dlhodobo negatívnymi konzekvenciami," tvrdí Ižip.
|
Najvyššia nezamestnanosť v EÚ Španielsko trápi najvyššia nezamestnanosť z krajín EÚ, ktorá v apríli predstavovala 24,3 percenta. Priemer v EÚ je pritom 10,3 percenta. Dôvodom vysokej nezamestnanosti je okrem ekonomických problémov aj veľká ochrana pracovného trhu a moc odborov, takže mnoho firiem len opatrne prijíma nových pracovníkov či sa ťažko zbavuje nadbytočnej pracovnej sily. |
|
|
Krach realitného trhu Španielsky bankový sektor, a hlavne menšie sporiteľne zvané cajas, tvrdo doplácajú na krach realitného trhu v roku 2008, po ktorom bankám zostali nedobytné úvery a ďalší problémový realitný majetok (pozemky, budovy) za 184 miliárd eur. Ceny nehnuteľností klesli od roku 2008 o 25 percent a pokles bude podľa odhadov pokračovať. Jedným z problémov Španielska je, že práve stavebníctvo a nadväzujúce odvetvia majú vysoký podiel na národnom dôchodku a realitná kríza tak mala v krajine silnejší vplyv ako v mnohých iných krajinách. Jedným z dôvodov realitnej bubliny boli nízke úroky po prechode na euro v roku 2002, čo viedlo k neúmernému zadlžovaniu. |
|
|
Miliardy eur pre bankový sektor nepomohli Vláda už finančný sektor trikrát reštrukturalizovala, naliala do systému 18 miliárd eur a prevzala päť bánk. Podľa odhadov bude Španielsko potrebovať na sanáciu bánk 50 až 60 miliárd eur, podľa krajných odhadov až 100 miliárd eur. Za 23,5 miliardy by mal štát napríklad prevziať bankový ústav Bankia, ktorý je štvrtou najväčšou bankou v Španielsku a v správe má zhruba desať percent vkladov celého bankového sektora a je tiež druhým najväčším hypotekárnym ústavom v krajine. |
|
|
Prepad ekonomiky a klesajúci dopyt Za prepadom ekonomiky je predovšetkým pokles domáceho dopytu, čo je podľa ekonómov dôsledok hlbokých rozpočtových škrtov a ďalších úsporných opatrení. Krajina čelí vysokému rozpočtovému deficitu, ktorý vlani predstavoval 8,9 percenta HDP. Štátny dlh vlani predstavoval 68,5 percenta, čo je oproti niektorým krajinám v EÚ priaznivý ukazovateľ, podľa aprílových odhadov sa však tento rok priblíži k 80 percentám HDP a dosiahne tak najvyššiu úroveň od roku 1990. Svoju rolu v zadlžení hrajú aj autonómne oblasti. O pomoc požiadalo štát napríklad aj najbohatšie Katalánsko. |
|
|
Druhá recesia za posledné tri roky Španielska ekonomika čelí už druhýkrát za posledné tri roky recesii. Za celý minulý rok síce HDP ešte vzrástol o 0,7 percenta, v tohtoročnom prvom štvrťroku klesla ekonomika o 0,3 percenta, čo je rovnaké tempo prepadu ako v predchádzajúcich troch mesiacoch. Pritom v rokoch pred príchodom krízy v roku 2008 ekonomika rástla pravidelne v priemere o viac ako tri percentá. |
|
|
Španielsko je iný prípad než Grécko Španielska ekonomika je štvrtá najväčšia v eurozóne a dvanásta na svete. Žiadosť o pomoc tak vzbudzuje oveľa väčšiu pozornosť medzi politikmi aj investormi ako napríklad v prípade Grécka či Írska. Prípad Španielska je však trochu iný, pomoc by u tejto krajiny na rozdiel od Grécka, Írska a Portugalska mala smerovať len do bankového sektora. |
