Na predvolebné prieskumy sa v Grécku nemožno spoliehať. Po víkendových parlamentných voľbách sa tak môže k moci dostať zatiaľ druhá, radikálne ľavicová strana Syriza. Tá chce ignorovať úsporné opatrenia nariadené EÚ. Spolieha na to, že peniaze potečú ďalej.
Budú to voľby, ktoré môžu rozhodnúť o osude Európy alebo aspoň o spoločnej meny eura. Výsledok nedeľňajšieho hlasovania môže viesť k rozpadu Európskej únie.
Nie že by snáď grécki voliči chceli vystúpiť z únie alebo z eurozóny. Dokonca ani väčšina politikov, ktorí majú šancu sa dostať do parlamentu, si niečo také nepraje. Ale víťazstvo radikálne ľavicových strán by k tomu nakoniec takmer určite viedlo. A odchodom Grécka by zrejme rozpad eurozóny neskončil.
Európa sa mení
Zatiaľ stále prebieha volebná kampaň, kde väčšina strán sľubuje, že skončí obdobie uťahovania opaskov naordinovaná Európou výmenou za pôžičky zachraňujúce krajinu pred bankrotom.
Antonis Samaras, šéf pravicovej strany Nová demokracia, ktorá má podľa predvolebných prieskumov zvíťaziť, v piatok vystúpi na aténskom námestí Syntagma. Chce, aby Grécko zostalo naďalej členom eurozóny, ale zároveň tvrdí, že je potrebné dohodnúť miernejšie podmienky pôžičky. Trochu menej šetriť.
"Myslím, že máme čo vyťažiť zo skutočnosti, že sa Európa mení," tvrdí Samaras. Naráža tým na to, že vo Francúzsku teraz vládne nový prezident Francois Hollande. Ten - na rozdiel od svojho predchodcu Nicolasa Sarkozyho - presadzuje pre Európu viac ekonomického rastu.
Úsporné opatrenia Grécku zatiaľ príliš nepomáhajú. Ekonomika sa prepadá, nezamestnanosť zrejme minulý mesiac prekročila 22 percent. Aj keby Grécko prestalo splácať svoje dlhy, stále si musí požičiavať na prevádzku štátu. Niektorí lekári nedostávajú plat. Lieky, na ktoré majú pacienti nárok bezplatne, si chorí musia platiť v hotovosti.
Samaras by chcel ísť po svojom prípadnom víťazstve do koalície s umiernenými socialistami zo strany PASOK. Šéf PASOK Evangelos Venizelos, bývalý minister financií, ktorý dojednával časť podmienok európskej pomoci Grécku, aj teraz tvrdí, že ich treba zmeniť.
Tieto dve zoskupenia majú šancu získať v parlamente väčšinu pokiaľ PASOK neskončí vo voľbách na horšom ako treťom mieste. Pre istotu už teraz Venizelos sonduje, či by sa k nemu a Samarasovi nepripojila po voľbách ešte nejaká ďalšia strana. Začal preto hovoriť o veľkej koalícii.
Keď budú vládnuť Samaras a Venizelos, postupne dosiahnu nejakých menších zmien v podmienkach pomoci a Grécko zostane v eurozóne. A tiež v Európskej únii, pretože keď niekto odchádza z eurozóny, musí podľa súčasných pravidiel opustiť aj EÚ.
Vydieracia hra
Lenže predvolebné prieskumy sú tesné a v Grécku často nespoľahlivé. Miesto pravicovej Novej demokracie tak môže zvíťaziť radikálne ľavicová Syriza, rôznorodá koalícia zložená napríklad z komunistov či maoistov. Potom by vytvorila koalíciu so stranou Demokratická ľavica.
Demokratická ľavica vznikla odštiepením od Syrizy pred dvoma rokmi, ale medzi oboma stranami sú teraz dobré vzťahy. Zrejme by však získali v parlamente len tesnú väčšinu a dá sa predpokladať, že by ich koalícia nevydržala dlho. Avšak aj to by stačilo, aby Grécko bolo vyhodené z eurozóny.
Vodca Syrizy Alexis Tsipras síce prehlasuje, že chce v krajine zachovať euro, súčasne chce ale hneď po voľbách oznámiť, že úsporné opatrenia naordinované Európou nebude dodržiavať, a naopak bude zvyšovať platy a sociálne dávky. Podľa neho sa nič nestane a Grécko zostane v eurozóne. "Nedávalo by zmysel, aby potom Európania prestali požičiavať Grécku," tvrdí.
Počíta s tým, že eurozóna radšej bude Grécku ďalej platiť, než aby vypukla panika, rýchlo rástli úroky zo štátnych dlhov pre všetky južné krajiny eurozóny a pred krachom by sa kvôli tomu ocitlo aj Španielsko, Portugalsko a možno Taliansko.
EÚ nechce posielať ďalšie peniaze
Lenže Európe už dochádza trpezlivosť s posielaním peňazí do "čiernej diery", ako hovoria nemeckí ministri, a mohla by Grécko vylúčiť zo svojich radov. Trebárs nie priamo, stačilo by, aby eurozóna ďalej neposlala sľúbenú časť zo 130 miliardovej pôžičky vo výške jednej miliardy eur, ktorá mala byť vyplatená už v máji.
V polovici júla by gréckej vláde došli peniaze na prevádzku, nebolo by na výplatu dôchodkov a v krajine by nebola kvôli odlivu úspor ani hotovosť v eurách. Gréckej vláde by potom nezostalo nič iné ako zaviesť svoju menu, nejakú novú drachmu.
Viedlo by to nielen k rýchlemu pádu životnej úrovne v krajine, ale panika na trhoch a jej následky by znížili HDP Európskej únie podľa rôznych odhadov minimálne o tri percentá. Eurozónu by potom možno museli opustiť ďalšie krajiny a Európu by zasiahla ešte hlbšie ekonomická kríza.
Denník The Wall Street Journal s odvolaním na svoje zdroje napísal, že EÚ s odchodom Grécka z eurozóny v prípade víťazstva ľavice počíta.