Čistý zisk najväčšieho ruského producenta ropy Rosnefť v prvom štvrťroku tohto roku klesol o viac ako polovicu na 170 miliárd rubľov (takmer dve miliardy eur). Mohli za to vysoké úrokové sadzby, sankcie a silnejší rubeľ, uviedla spoločnosť vo svojom vyhlásení.
Rosnefť neposkytla porovnaný s minuloročným čistým ziskom. Vlani uviedla, že čistý zisk za prvý štvrťrok predstavoval 399 miliárd rubľov, uviedla agentúra Reuters. Spoločnosť dodala, že jej zisk sa zvýšil v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, kedy predstavoval 158 miliárd rubľov.
Pokles tržieb
Tržby sa za január až marec oproti predchádzajúcemu štvrťroku znížili o 8,5 percenta na 2,3 bilióna rubľov. Dôvodom boli nižšie ceny ropy v rubľoch. Zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi (EBITDA) medzikvartálne klesol o 15,5 percenta na 598 miliárd rubľov.
Generálny riaditeľ Rosnefti Igor Sečin vo vyhlásení uviedol, že spoločnosť v sledovanom období fungovala v podmienkach ďalšieho zhoršenia makroekonomického prostredia, vrátane poklesu ceny ruskej ropy Urals, nových sankcií a posilnenia rubľa. Rosnefť dodala, že úrokové náklady v prvom štvrťroku medziročne stúpli 1,8-krát.
Sečin, ktorý je dlhoročným spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina, často kritizuje ruskú centrálnu banku za prísnu menovú politiku. Hlavná úroková sadzba centrálnej banky sa od októbra pohybuje na úrovni 21 percent. Banka sa tak snaží bojovať s trvalo vysokou infláciou.
Sadzba je najvyššia od prvých rokov Putinovej vlády na prelome tisícročia, kedy sa Rusko stále spamätávalo z chaosu, ktorý nasledoval po rozpade Sovietskeho zväzu.
Ťažba ropy v Rusku
Rosnefť sa na celkovej ťažbe ropy v Rusku podieľa zhruba 40 percentami. Vlani firma ťažila okolo štyroch miliónov barelov ropy denne, čo zodpovedalo zhruba štyrom percentám celosvetovej produkcie ropy.
Spoločnosť tiež patrí medzi najväčších platiteľov daní v Rusku. Vlani do ruského rozpočtu prostredníctvom daní a ďalších platieb vložila viac ako 6,1 bilióna rubľov. Príjmy z predaja ropy sú dôležitou súčasťou ruského rozpočtu.
Rusko sa kvôli invázii na Ukrajinu stalo terčom rozsiahlych hospodárskych sankcií zo strany západných krajín. Spoločnosť Rosnefť v reakcii na tieto sankcie presmerovala predaj ropy z Európy do Číny a Indie.