Rast slovenskej ekonomiky, ktorý sa v druhom štvrťroku spomalil na 0,7 percenta, zaostal za očakávaniami. Nekopíroval ani mierne oživenie európskej ekonomiky. V reakcii na aktuálne údaje zverejnené v piatok Štatistickým úradom to uviedli ekonomickí analytici. Zvyšok roka očakávajú podobný utlmený vývoj hospodárstva s rastom do jedného percenta.
Slovensko vzrástlo v druhom štvrťroku medzikvartálne o 0,2 percenta. V medziročnom porovnaní sa rast spomalil na 0,7 percenta, čo bolo najmenej za uplynulý rok. „Slovenská ekonomika tak zaostala za priemerom Európskej únie, ktorej rast sa v druhom štvrťroku zrýchlil na 0,5 percenta medzikvartálne,“ priblížila hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
„Slovenská ekonomika pokračuje v slabom raste už viac ako dva roky. Priemysel pod tlakom neistého vonkajšieho prostredia a slabnúcej konkurencieschopnosti stagnuje. Oporou ekonomiky zostáva trh práce, ktorý pomáha udržiavať spotrebu domácností aj napriek konsolidačným opatreniam,“ zhodnotili analytici Národnej banky Slovenska Michal Doliak a Viera Mráziková.
Hospodársky rast na Slovensku podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka naďalej brzdí domáca fiškálna konsolidácia, ktorá sa tento rok prejavuje predovšetkým na nižšej investičnej aktivite komerčného sektora. „Naopak, napriek tomu, že fiškálne opatrenia tento rok vo väčšej miere cielili na domácnosti, spotreba domácnosti nateraz relatívne odoláva a hoci tempo jej rastu ostáva relatívne utlmené a zaostáva za zvyškom regiónu, spotreba i naďalej ostáva nad úrovňou minulého roka,“ vyzdvihol.
Pozitívnym signálom pre slovenskú ekonomiku je zrýchlenie rastu v eurozóne z 0,5 percenta v prvom na jedno percento v druhom štvrťroku, podčiarkol analytik Inštitútu finančnej politiky (IFP) ministerstva financií Daniel Dujava. „Vzhľadom na konflikt na Blízkom východe ide o prekvapivé výsledky. Pozitívne prekvapili všetky krajiny bloku vrátane opäť sa rozbiehajúceho Nemecka,“ doplnil.
Pre celý rok očakáva Valachyová rast na úrovni jedno percento, s rizikami smerom nadol. Protivietor ekonomike podľa nej neprináša len externé prostredie, ale pravdepodobne aj spôsob konsolidácie.
„Fiškálne opatrenia prijaté počas posledných dvoch rokov sa opierajú najmä o príjmovú stranu rozpočtu a vyzerá to tak, že vysoké dane tlmia ekonomickú a investičnú aktivitu. Náš odhad rastu na tento rok sa opieral aj o rýchlejšie čerpanie eurofondov, ku ktorému asi tiež nedochádza, viac však napovie podrobná štruktúra HDP, ktorá bude zverejnená neskôr,“ konštatovala.
Koršňák v základnom scenári očakáva, že rast Slovenska by mal tento rok zotrvať približne na úrovni vlaňajška, prípadne len mierne zrýchliť z 0,8 percenta na 0,9 percenta. Vo volebnom roku 2027 by mal následne posilniť na 1,5 percenta. Tento rok podľa neho prevažujú riziká pre ekonomiku smerom nadol, v budúcom naopak mierne nahor.
Rast Slovenska bude podľa analytika brzdiť predovšetkým domáca fiškálna konsolidácia, na rozdiel od minulého roka už ekonomiku zásadnejšie nepodporia ani verejné investície. Nepomôže asi ani externé prostredie.
„Tento rok sa ale objavia aj faktory, ktoré by mohli ekonomický rast podporovať, hoci ich časovanie je otázne a väčšia časť pozitívnych efektov sa najskôr presunie až do budúceho roka,“ avizoval Koršňák.
Aktuálne ekonomické výsledky EÚ sú pre Slovensko nádejou, predpokladá hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš. Nemecko, ktoré je najväčší obchodný partner Slovenska, zrýchlilo v druhom štvrťroku tempo rastu z 0,6 percenta na 0,9 percenta. Tieto čísla však môže opäť zhoršiť veľké sucho, ktoré počas leta zbrzdilo dopravu v Európe.
„Za celý rok zostane náš rast celkom pravdepodobne pod hranicou jedného percenta, rovnako ako v minulom roku. A to je na dobiehanie vyspelejších ekonomík, ako aj budovanie sociálneho bohatstva občanov málo. Pre porovnanie - česká ekonomika rástla v druhom štvrťroku takmer trikrát rýchlejšie ako slovenská, poľská dokonca už takmer päťkrát rýchlejšie,“ doplnil Gábriš.
