Úrokové náklady štátu by po úplnom premietnutí súčasných trhových sadzieb do dlhového portfólia mohli dosiahnuť približne 2,9 miliardy eur ročne, teda 2,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Oproti úrovni z roku 2025 by to predstavovalo nárast približne o 800 miliónov eur. Vyplýva to z analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Vysoký dlh ako zdroj zraniteľnosti.
Náklady rastú
V roku 2025 dosahovali náklady na obsluhu dlhu približne 2,1 miliardy eur, čo zodpovedalo 1,5 percenta HDP. V porovnaní s príjmami verejnej správy sa ich podiel zvýšil z približne 2,5 percenta v roku 2022 na 3,6 percenta v roku 2025.
Rada upozornila, že náklady budú ďalej rásť aj bez ďalšieho zhoršenia situácie na finančných trhoch, keďže štát bude postupne refinancovať staršie lacnejšie záväzky. Implicitná úroková sadzba, ktorá vyjadruje priemerné náklady na existujúci verejný dlh, klesla do roku 2022 približne na 1,9 percenta.
Následne sa zvýšila a v roku 2025 dosiahla 2,7 percenta. Výnosy nových desaťročných štátnych dlhopisov sa pritom pohybovali približne na úrovni troch až štyroch percent, pričom ich priemerná sadzba za rok 2025 predstavovala 3,4 percenta.
Trojnásobok
Pri verejnom dlhu na úrovni približne 60 percent HDP by jeho úplné financovanie sadzbami z obdobia rokov 2015 až 2021 znamenalo podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť úrokové výdavky iba okolo 400 miliónov eur ročne, teda 0,3 percenta HDP. Pri sadzbách z roku 2025 by však boli viac ako sedemnásobne vyššie.
Hrubý verejný dlh Slovenska dosiahol v roku 2025 úroveň 61,4 percenta HDP. Od polovice 90. rokov sa jeho podiel takmer strojnásobil. Rada za hlavný problém označila opakovaný rast zadlženia počas kríz bez dostatočného znižovania dlhu a tvorby rezerv v priaznivejších obdobiach.
Vyššie úrokové výdavky zväčšujú deficit, zvyšujú potrebu nového financovania a vytláčajú výdavky na iné verejné politiky. Stabilizácia dlhu si preto podľa RRZ vyžiada najmä znižovanie primárneho deficitu a dôveryhodnú konsolidáciu verejných financií.
