Počet pracujúcich na Slovensku podľa výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) v prvom štvrťroku 2026 dosiahol viac ako 2,585 milióna osôb, medziročne klesol o necelé percento, teda takmer o devätnásťtisíc ľudí. Veľmi mierny úbytok pracujúcich pokračoval štvrtý kvartál za sebou.
Zamestnanosť v SR po sezónnom očistení oproti štvrtému štvrťroku poklesla tempom pod 0,1 percenta na vyše 2,601 milióna pracujúcich. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Miera zamestnanosti ako podiel pracujúcich z počtu obyvateľov sa medziročne znížila iba mierne o 0,1 percentuálneho bodu (p. b.) na 77,8 percenta.
Najväčší nárast vo vzdelávaní či administratíve
Vo výrobných odvetviach zamestnanosť výraznejšie klesla o tri percentá, teda takmer o 29-tisíc osôb, v priemysle, stavebníctve a v poľnohospodárstve s lesníctvom tak pracovalo 935-tisíc ľudí. V službách pracovalo vyše 1,6 milióna osôb, pričom ich počet medziročne mierne vzrástol o osemtisíc pracujúcich (o 0,5 percenta).
Spomedzi väčších odvetví služieb najviac pracovníkov, takmer 20-tisíc, pribudlo vo vzdelávaní (nárast o 9,5 percenta) a tiež 13 600 osôb (nárast o 14,1 percenta) v odvetví odborné, vedecké a technické činnosti, čo sú napríklad právne, účtovnícke, výskumné, architektonické či reklamné služby.
Dvojcifernou dynamikou (nárast o 10,6 percenta) stúpol počet pracujúcich aj v administratívnych službách (o 5200 osôb), medzi ktorými sú cestovné či lízingové kancelárie, podľa podielu však zostali šiestym najmenším odvetvím v rámci služieb. Naopak, medziročný pokles pracujúcich spomedzi služieb zaznamenal veľkoobchod a maloobchod o 13 800 osôb (o 4,1 percenta).
Z troch výrobných odvetví pokles pracujúcich postihol najviac priemysel. Líder podľa zamestnanosti v slovenskej ekonomike medziročne prišiel o viac ako 21-tisíc pracujúcich (o 3,3 percenta) a v prvom štvrťroku 2026 zamestnával 623-tisíc ľudí. Stavebníctvo prišlo rýchlejším tempom o 12 600 pracujúcich (o 4,9 percenta) a zamestnávalo necelých 247-tisíc osôb.
Za prácou dochádza čoraz viac ľudí
Z regionálneho hľadiska sa počty pracujúcich v prvom štvrťroku 2026 medziročne zredukovali v šiestich z ôsmich krajov SR. Najvyšší relatívny (percentuálny) pokles o 9500 osôb (o 3,3 percenta) zaznamenal Banskobystrický kraj, v ktorom pracovalo 281-tisíc osôb, čo bolo najmenej za sedemnásť štvrťrokov.
Najvýraznejšie, o 7100 osôb (o 2,5 percenta) však stúpol počet zamestnaných v Trnavskom kraji, v ktorom pracovalo takmer 290-tisíc osôb. Miera zamestnanosti zostala aj po miernom poklese najvyššia v Bratislavskom kraji (83,6 percenta), v Trnavskom kraji stúpla na 81,8 percenta a podobnú mal aj Žilinský kraj.
Pod úrovňou 80 percent zotrvala v Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Mieru zamestnanosti nižšiu ako 75 percent mali až tri kraje, Banskobystrický kraj (74,5 percenta), ktorý zaznamenal najvýraznejší medziročný pokles o 2,2 (p. b.), v Prešovskom stúpla na historicky najvyššiu hodnotu (73,8 percenta) a najnižšia zo všetkých ôsmich krajov zostala opakovane v Košickom kraji (71,8 percenta).
Za prácou do zahraničia dochádzalo v prvom štvrťroku 2026 celkom 124-tisíc osôb, najviac za posledného tri a pol roka. Medziročne pribudlo 3,7 percenta, väčšina pracovala v stavebníctve a v priemysle.
Počet nezamestnaných stúpol
Počet nezamestnaných na Slovensku v prvom štvrťroku 2026 dosiahol 161 900 osôb a medziročne stúpol o 10,4 percenta. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka pribudlo 15 300 ľudí bez práce. Potvrdili to aktuálne dáta z výberového zisťovania pracovných síl, o ktorých informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Počet dlhodobo nezamestnaných stúpol takmer na 106-tisíc osôb, v štruktúre nezamestnaných ich podiel zostal 65 percent. Išlo o ľudí, ktorí nepracovali dvanásť a viac mesiacov. Krátkodobo nezamestnaných bolo 56-tisíc osôb, zostali bez práce maximálne jedenásť mesiacov alebo menej, avšak medziročne ich počet narástol o viac než tritisíc osôb.
V jednom štvrťroku ich tak pribudlo takmer toľko ako za celý minulý rok. Podľa posledného zamestnania najviac nezamestnaných naposledy pracovalo v priemysle (17,6 percenta), obchode (9,9 percenta) a v stavebníctve (deväť percent). Súčasne zo stavebníctva pochádzal najväčší medziročný prírastok nezamestnaných (6300 osôb), nasledoval ho priemysel (štyritisíc osôb).
Z dvoch najväčších produkčných odvetví sa tak na pracovnom trhu ocitol rekordný počet nezamestnaných osôb a spolu predstavovali dve tretiny aktuálneho prírastku na Slovensku. V celkovej štruktúre ľudí bez práce naďalej štvrtinu (26,4 percenta) tvorili nezamestnaní, ktorí nikdy nepracovali. Ich počet medziročne síce klesol bezmála o päťtisíc osôb, stále ich však bolo takmer 43-tisíc.
Ako sú na tom regióny?
Dlhodobo ide najmä o mladých ľudí do 34 rokov vrátane absolventov škôl (tvoria necelé dve tretiny). Najvyšší počet nezamestnaných spomedzi ôsmich krajov SR pretrval v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, v každom z nich bolo bez práce viac ako 30-tisíc osôb. Spolu tieto tri kraje predstavovali dve tretiny zo všetkých ľudí bez práce na Slovensku.
Naopak, kraje na západe a severe Slovenska tvorili medzi nezamestnanými od 7500 do 13 200 osôb. Počet nezamestnaných medziročne stúpol v piatich z ôsmich krajov Slovenska. Relatívne najviac, až 47 percent nezamestnaných, medziročne pribudlo v Nitrianskom kraji (+5900 osôb) a 35 percent v Banskobystrickom kraji (+8000 osôb).
Prekvapivý nárast počtu nezamestnaných o 25 percent zaznamenal Bratislavský kraj (+2700 osôb), ktorý bol dlhodobo regiónom s najnižšou nezamestnanosťou na Slovensku.
Naopak, v troch krajoch sa nezamestnanosť medziročne zlepšila, najvýraznejší úbytok nezamestnaných takmer o sedemnásť percent nastal v Prešovskom kraji (o sedemtisíc osôb) a v Trnavskom kraji bezmála o šestnásť percent (1400 osôb).
Zníženie o vyše dve percentá zaznamenal aj Žilinský kraj (o 300 osôb). Kľúčová miera nezamestnanosti bola najvyššia v troch krajoch SR, v Banskobystrickom kraji vystúpila až na 9,9 percenta, v Košickom kraji na 9,7 percenta a 8,8 percenta mal Prešovský kraj. Štvrtú najvyššiu hodnotu mal po náraste na 5,5 percenta Nitriansky kraj.
