„Ak sa dekarbonizácia oceliarne nezrealizuje, tak jej životnosť po roku 2030 bude nulová. To treba povedať,“ uviedol pred dvoma rokmi v rozhovore pre HN envirošéf Tomáš Taraba. Poukazoval tým na budúcnosť košického U. S. Steel.
Dôvod je jednoduchý. V tom čase majú fabriky dostávať bezplatný prídel emisných povoleniek a ich cena má vzrásť, čo by z produktu vyrábaného na východnom Slovensku urobilo nepredajný artikel.
Všetci si preto uvedomovali, že je nutné s pomocou rozsiahlych investícií vyhnať zo závodu uhlík. Spôsobov bolo viacero, no americkému vlastníkovi sa pozdávali najmä oblúkové pece, ktoré potrebujú na svoj chod obrovské množstvo elektrickej energie.
Na investíciu, ktorá bola projektovaná na takmer 1,5 miliardy eura, bolo dokonca odklepnutých až 600 miliónov eur z plánu obnovy a Modernizačného fondu. Tie však prepadli. Osud zamestnávateľa, pre ktorého pracuje až osemtisíc ľudí, sa tak mohol zdať spečatený.
Zdaniu nepomáhal ani fakt, že fabriku krátko nato prevzal nový vlastník. Tým je japonský gigant Nippon Steel, ktorý navyše neskrýval, že k jedinému európskemu aktívu Američanov prišiel vlastne náhodou. Sústrediť sa chcel výhradne na USA. Ako sa však zdá, napokon ho zaujala aj Európa.
Najnovšie predložil úradom projekt, vďaka ktorému má továreň šancu na prežitie aj po konci dekády. „Projekt pozostáva z inštalácie jednej elektrickej oblúkovej pece a prevádzky mimopecného spracovania ocele,“ uviedol v zámere.
HN prostredníctvom 11 otázok a odpovedí vysvetľujú, ako by mala vyzerať budúcnosť košických oceliarní.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo je modernizácia fabriky kľúčová.
- Ako závod vyrába oceľ dnes a ako to bude vyzerať v budúcnosti.
- Aká bude výrobná kapacita.
- Či majú s novou technológiou Japonci vyhrané.
- Aké sú výhody a nevýhody továrne.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 66% na dočítanie.
Zostáva vám 66% na dočítanie.
