Podnikatelia by mali s vládou spolupracovať, nie s ňou bojovať. Uviedol to v utorok v Bratislave na slávnostnej časti rokovania zhromaždenia delegátov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) premiér Robert Fico (Smer-SD) za účasti ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas-SD).
„Poďme spolupracovať, a nie bojovať. Buď budeme spolu hovoriť a hľadať riešenia, alebo pôjdeme do konfliktov,“ povedal predseda vlády SR. Premiér vyzval predstaviteľov komory, aby spoločne hľadali riešenia na problémy, ktoré trápia nielen Slovensko, ale aj Európu.
Národný šport v neplatení daní
V príhovore zdôraznil, že 65 percent živnostníkov nezaplatilo ani euro dane, šedá ekonomika predstavuje sedemnásť miliárd eur a výber dane z pridanej hodnoty (DPH) je v desaťpercentnom deficite. To všetko sú ekonomické problémy, ktoré vláda musí riešiť. „Na Slovensku je národný šport neplatiť dane,“ poznamenal Fico.
Premiér zdôraznil, že Slovensko je v stabilnom prostredí a má potenciál. „Nemôžem akceptovať fakt, že Slovensko je čierna diera, kde nič nefunguje a nejde. V roku 2025 mali v absolútnych číslach ľudia najvyššie príjmy v histórii SR. Nezamestnanosť je pod štyrmi percentami. Inflácia za posledných pätnásť mesiacov je najnižšia,“ skonštatoval premiér.
Podčiarkol, že najzásadnejším problémom konkurencieschopnosti EÚ je cena elektrickej energie. „Je to najurgentnejší problém,“ zdôraznil. Kritizoval aj systém emisných povoleniek, ktorý nepomáha európskemu podnikateľskému prostrediu. Poznamenal, že na Slovensku je až 85 percent elektrickej energie vyrábanej bez emisií, Slovenská republika je čistým vývozcom elektriny do iných krajín.
Ekonomická bezpečnost EÚ
„Za jedno z najsprávnejších rozhodnutí považujem dostavbu tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne v Mochovciach. Plánujeme nový jadrový blok v Jaslovských Bohuniciach,“ uviedol premiér. Dodal, že ak sa majú rozvíjať datacentrá, umelá inteligencia, elektromobilita, tak bez nových zdrojov elektrickej energie to Slovenská republika nezvládne.
Podľa Sakovej sa na rokovaniach v Bruseli hlavnou témou stáva ekonomická bezpečnosť EÚ. „Nie je to energetická bezpečnosť, ale ekonomická bezpečnosť je už viac rezonujúcou témou v rámci Európskej únie, hlavne pre konflikt na Blízkom východe,“ doplnila. Európska komisia (EK) podľa nej upozornila členské štáty na rastúce náklady v námornej a leteckej doprave.
Zároveň upozornila aj na meškania pri dodávkach kritických surovín, ako sú lítium, kobalt a vzácne zeminy. „Ako riešenie nám EK zdôraznila potrebu v rámci celej Európskej únie, aby sme diverzifikovali dodávateľské reťazce, aby sme začali podporovať domácu produkciu, a tak prispeli aj k sebestačnosti Európskej únie,“ dodala ministerka hospodárstva.
Opatrenia s dvojročným oneskorením
Je možné pozitívne hodnotiť, že sa koalícia začala vážne zaoberať opatreniami, ktoré majú priniesť ekonomický rast a viaceré z nich len minimálne zaťažia obyvateľstvo a podnikateľský sektor. Bohužiaľ, tieto opatrenia prichádzajú najmenej s dvojročným oneskorením a ešte v blížiacom sa predvolebnom období, ktoré automaticky znemožňuje prijatie opatrení majúcich síce zásadný dosah, ale v dlhodobej perspektíve.
Uviedol to predseda komory Peter Mihók za účasti premiéra Roberta Fica (Smer-SD) a ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas-SD). Z pohľadu potrieb slovenskej ekonomiky a jej konkurenčnej schopnosti je podľa Mihóka potrebné riešiť najmä výzvy, ktoré však určite presahujú dimenziu jedného volebného obdobia.
„Podnikateľský sektor na Slovensku pracuje v podmienkach prebujnenej verejnej správy, nadmernej administratívy a navyše stále početne rastúcej. Jej výsledkom je, že štát za prostriedky, ktoré získava prostredníctvom daní, odvodov a poplatkov od podnikateľského sektora, neposkytuje adekvátne a primerané služby pre jeho činnosť porovnateľné so situáciou v iných krajinách,“ spresnil predseda SOPK.
K tejto neefektívnej správe podľa neho výrazne prispieva aj územnosprávne rozdelenie, až neprimerane rozdrobené a tým aj náročné na počet pracovníkov.
„Razantnejšie treba pristupovať k požiadavke na zmenu súčasného systému stanovovania cien energií. Nie je predsa možné, aby krajina ako Slovensko mala nízke vlastné výrobné ceny elektrickej energie, vyrábanej navyše ekologicky, a domáci odberatelia platili výrazne vyššie finálne ceny,“ zdôraznil.
V zahraničnej politike by podľa Mihóka slovenská vláda mala výrazne zdôrazňovať nutnosť zastavenia hospodárskeho úpadku Európy, vrátiť sa k pôvodnej filozofii hospodárskej spolupráce celého kontinentu a zastaviť čoraz výraznejšie delenie na dve Európy, presadzovať zmenu európskej migračnej politiky a preferovať využívanie domácej pracovnej sily.
„V oblasti vzdelávania je potrebné na celoeurópskej úrovni požadovať kompenzácie nákladov za štúdium v prípade odchodu absolventov nielen vysokých škôl, ale aj stredných odborných škôl do zahraničia,“ podčiarkol.
„Rozvoj našej ekonomiky nie je možný, a to aj napriek úsiliu vlády o konsolidáciu verejných financií, bez zníženia daňového a odvodového zaťaženia, čo je základná požiadavka členov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. V rámci týchto opatrení považujeme za potrebné a účelné aj zrušenie dane z finančných transakcií,“ doplnil.
Dodal, že v spolupráci s Asociáciou kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky treba zaviesť systematické sledovanie dodávateľského reťazca prostredníctvom vybudovania Inštitútu pre výskum kritickej infraštruktúry.
