Slovenská veda môže Európe závidieť. Problémom nie sú len peniaze, ale aj odliv ľudského kapitálu (rozhovor)

Veda s výskumom sú čoraz dôležitejšou súčasťou každej ekonomiky. Výnimkou nie je ani tá naša. Už väčším problémom je to, že sú u nás tieto činnosti extrémne finančne podvyživené, čo podčiarkujú aj údaje Eurostatu.

Ďalším bolestivým miestom je odchod tých najtalentovanejších Slovákov na zahraničné vysoké školy a ich neochota vracať sa po štúdiu domov.

Miernou náplasťou na rany našich inovácií je nástroj superodpočtu, ktorými si spoločnosti vedia pomôcť, ak sa neboja posunúť svoje podnikanie vpred. Pomocnú ruku štátu  za posledné zdaňovacie obdobie využili stovky z nich. Nejde pritom len o hráčov na poli IT, ale aj tých z automotive. Uz horšie to však vyzerá s malými start-upmi.

Viac hovorí v rozhovore pre HN riadiaci partner spoločnosti SmarTech Solutions SK Martin Gondár, ktorý sa venuje poradenstvu pri superodpočte.

Podľa posledných údajov za rok 2024 vydáva Slovensko na vedu a výskum len necelé percento HDP, čo nás radí na koniec rebríčka v rámci Únie. Dokonca nám utekajú aj všetky krajiny z regiónu. Prečo sme na tom tak zle?

Slovensko dlhodobo zaostáva v investíciách do výskumu a vývoja, ktoré predstavujú približne jedno percento HDP, zatiaľ čo priemer Európskej únie bol podľa Eurostatu za rok 2024 na úrovni 2,24 percenta. Pozrime sa na okolité krajiny. Rakúsko sa pohybuje na úrovni okolo 3,3 percenta, Česko okolo dvoch percent a Poľsko asi 1,5 percenta. Všetci naši susedia teda investujú do vedy a výskumu výrazne viac ako my. Problém však nie je len v objeme peňazí. Veľa talentovaných ľudí odchádza študovať technické odbory do zahraničia a späť sa už nevracajú. A to je obrovská škoda, ktorá sa nedá kompenzovať dotáciami. Kým si Slovensko nezačne ceniť technické vzdelanie a mladých ľudí ako národnú prioritu, budeme len dobiehať.