Európska komisia (EK) v utorok v rámci jesenného balíka európskeho semestra na rok 2026 prijala usmernenia a odporúčania pre jednotlivé členské štáty. Slovensko koná v zmysle odporúčaní Rady EÚ, skonštatovala EK.
Komisia prijíma ustanovenia pre posilnené monitorovanie rozpočtových politík v eurozóne s cieľom zabezpečiť súlad vnútroštátnych rozpočtov s Paktom stability a rastu a s usmerneniami pre fiškálnu politiku. Členské štáty eurozóny musia do 15. októbra predložiť EK a Euroskupine návrh rozpočtového plánu, v ktorom stanovia hlavné rozpočtové ciele a prognózy na nadchádzajúci rok.
Komisia vykonala celkové posúdenie rozpočtovej situácie a zohľadnila odporúčania Rady EÚ o ukončení nadmerného deficitu, o schválení národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu Slovenska a to, ktoré umožňuje Slovensku odchýliť sa od maximálnych mier rastu čistých výdavkov (aktivácia únikovej doložky).
Zohľadnila aj odporúčanie o hospodárskej, sociálnej, zamestnaneckej, štrukturálnej a rozpočtovej politike Slovenska. Slovenský parlament prijal zákon o rozpočte na rok 2026 skôr, ako EK mohla vydať svoje stanovisko k návrhu, čím Slovensko nedodržalo ustanovenia kódexu správania.
Rada EÚ v januári 2025 odporučila ukončiť situáciu nadmerného deficitu na Slovensku do roku 2027. Slovensko by malo zabezpečiť, aby rast čistých výdavkov nepresiahol 3,8 percenta v roku 2025, 0,9 percenta v roku 2026 a 1,6 percenta v roku 2027.
V tomto istom období Rada EÚ schválila strednodobý plán Slovenska a odporučila, že rast čistých výdavkov by nemal prekročiť 3,8 percenta v roku 2025, 0,9 percenta v roku 2026, 1,6 percenta v roku 2027 a 1,5 percenta v roku 2028. V júli Rada EÚ prijala odporúčanie, ktoré umožňuje Slovensku aktiváciu národnej únikovej doložky.
Vládny návrhu rozpočtu predpokladá, že reálny HDP Slovenska v roku 2026 vzrastie o 1,3 percenta, zatiaľ čo inflácia bude na úrovni 4,8 percenta. Jesenná prognóza EK predpokladá, že reálny HDP Slovenska v roku 2026 vzrastie len o 1,0 percenta, zatiaľ čo inflácia dosiahne 4,1 percenta.
Rozdiely medzi oboma súbormi prognóz odrážajú odlišné odhady vývoja investícií a súkromnej spotreby a odlišný očakávaný rozsah a vplyv výdavkovej zložky fiškálnej konsolidácie v roku 2026. Podľa vládneho návrhu by mal deficit verejných financií Slovenska v roku 2026 klesnúť na 4,1 percenta HDP, zatiaľ čo pomer dlhu verejných financií k HDP sa má na konci roka 2026 zvýšiť na 62,8 percenta.
Jesenné prognózy EK predvídajú, že deficit v roku 2026 klesne na 4,6 percenta HDP, zatiaľ čo pomer dlhu k HDP sa na konci roka 2026 zvýši na 64,0 percenta. Rozdiely medzi oboma súbormi prognóz odrážajú obozretnejší prístup EK k vplyvu škrtov vo výdavkoch, keďže ešte nie sú dostatočne špecifikované.
Komisia skonštatovala, že podľa jesennej prognózy, ktorá zohľadňuje návrh rozpočtového plánu, je čistá miera rastu výdavkov Slovenska v roku 2026 v rámci maximálnej miery rastu odporúčanej Radou EÚ. Celkovo sa EK domnieva, že návrh rozpočtového plánu je v súlade s maximálnym rastom čistých výdavkov s cieľom ukončiť situáciu nadmerného deficitu, berúc do úvahy flexibilitu poskytovanú národnou únikovou doložkou.
Ďalšie posúdenie vykoná EK v kontexte jarného balíka európskeho semestra, začiatkom júna 2026.