Po schválení pripravovaného konsolidačného balíčka bude mať Slovensko v budúcom roku najvyšší podiel verejných príjmov na hrubom domácom produkte v histórii samostatnej Slovenskej republiky v očakávanej výške 45,2 percenta HDP.
Pri plánovanom deficite presahujúcom štyri percentá HDP to zároveň znamená, že aj výdavky v pomere k HDP dosiahnu najvyššiu úroveň za uplynulých 25 rokov, a to aj keď sa podarí splniť deklarované úspory. Na základe aktuálnych odhadov na to v utorok poukázala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
„Výdavky štátu za posledné dve dekády rástli tak rýchlo, že sa už približujú k 50 percent HDP, hoci príjmy na ich krytie nestačia, a to napriek opakovaným konsolidačným balíkom, ktoré príjmy štátu zvýšili na historické maximum,“ upozornila fiškálna rada.
Vyčíslila, že v porovnaní s rokom 2007 sa verejné výdavky zvýšili o viac než 13 percent HDP, a to vo všetkých oblastiach verejnej správy, vrátane administratívy. Takmer polovicu (šesť percent HDP) tohto nárastu podľa odhadov RRZ vysvetľuje rast sociálnych transferov, najmä starobných dôchodkov a rodinných dávok. Investície tvorili len približne pätinu nárastu.
„Z ekonomických faktorov je hlavným dôvodom rastu výdavkov ako podielu na HDP, popri prijímanej legislatíve, ich rigidita, teda slabá schopnosť prispôsobovať sa aktuálnemu hospodárskemu vývoju. Kým príjmy rozpočtu prirodzene reagujú na výkonnosť ekonomiky, váha výdavkov v čase krízy pre ich neflexibilitu smerom nadol skokovo narastá,“ vysvetlila RRZ s tým, že pokrízový nižší ako pôvodne očakávaný ekonomický rast spôsobuje zotrvanie výdavkov na trvalo vyšších úrovniach.
Zároveň sa obdobia priaznivého rastu dostatočne nevyužívajú na konsolidáciu výdavkov, naopak, často dochádza k prijímaniu nových výdavkových opatrení, upozornila rozpočtová rada.
„Nízka ochota spomaliť rast výdavkov aspoň v dobrých ekonomických časoch preto vedie vlády k riešeniu vysokých rozpočtových deficitov najmä jednoduchým opakovaným zvyšovaním daňových sadzieb,“ doplnila RRZ.