Autor je predseda Inštitútu slobody a podnikania.
Znižovanie platov poslancov znie lákavo. Má voči verejnosti vyslať signál, že štát začína šetriť. V skutočnosti je to len lacné divadlo, ktoré má odviesť pozornosť od podstaty. Úspora zo 150 poslaneckých platov predstavuje len státisíce eur ročne – kvapku v mori štátnych výdavkov. Nič, čo by dokázalo zachrániť rozpočet či priniesť reálnu konsolidáciu. Navyše nezmení počet zamestnancov verejného sektora ani povinnosti, ktoré štát financuje. Je to gesto, ktoré môže krátkodobo potešiť, ale v dlhodobom horizonte nerieši ani percento z problémov, ktoré nás čakajú.
Skutočný problém je inde. V bujnení verejného sektora. Ten dnes zamestnáva približne 450 000 ľudí. A to už nie sú len politici a úradníci, ale aj učitelia, lekári, policajti, vojaci, hasiči, sestry a mnohé ďalšie profesie, ktoré spoločnosť každodenne potrebuje. Títo ľudia si zaslúžia primerané ohodnotenie. To však nemení fakt, že štát musí zodpovedať dve nepríjemné otázky, ktorým sa politici dlhodobo vyhýbajú.
Prvá znie: je počet zamestnancov verejného sektora primeraný kvalite služieb, ktoré za svoje dane dostávame? Dostávame v školstve, zdravotníctve či bezpečnosti naozaj to, čo zodpovedá takému objemu ľudských a finančných zdrojov? Sú procesy v štátnej správe nastavené efektívne? Alebo udržiavame množstvo duplicít len preto, že tak vznikli pred rokmi a nikto nemal odvahu ich zrušiť?
Druhá otázka je ešte pálčivejšia: ako dlho dokáže niečo vyše dvoch miliónov pracujúcich v súkromnom sektore „uživiť“ zvyšných tri a pol milióna obyvateľov? Teda deti, študentov, dôchodcov, ekonomicky neaktívnych a celý verejný sektor? Súkromný sektor je motor, ktorý vytvára zdroje na platy, sociálne dávky aj verejné služby. Ak sa tento motor spomalí, štát nebude mať z čoho financovať ani zdravotníctvo, ani školstvo, ani dôchodky.
A pridajme aj dôležitú podotázku: nemala by časť ľudí zo štátneho aparátu postupne prejsť do súkromného sektora? Nielen preto, aby znížili výdavky štátu, ale aj preto, aby posilnili ekonomiku, ktorá financuje verejné služby, dôchodky a sociálny systém. Slovensko dlhodobo zápasí s nedostatkom pracovnej sily, zatiaľ čo štát si udržiava tisíce pracovných miest, ktorých pridaná hodnota je prinajmenšom sporná.
Konsolidácia verejných financií si vyžaduje viac než populistické gestá a mediálne skratky. Potrebujeme presne pomenovať problémy, otvorene hovoriť o efektívnosti štátu a hľadať riešenia, ktoré prinesú úspory v miliardách, nie v státisícoch. Bez toho ostane znižovanie platov poslancov len dymovou clonou, ktorá síce na chvíľu poteší, ale nič nezmení.