Sebestačnosť už nie je iba PR, ale reálna misia, s ktorou sa bude musieť Slovensko popasovať. Vír nepredvídateľných udalostí, ktorý so sebou priniesla ruská agresia na Ukrajine, naplno odhalil riziká systematizovanej globálnej deľby agropráce. „Priamo u nás sa nebojuje, ale dosah vojny cítime všetci v obmedzení zdrojov a náraste ich ceny,“ uviedol šéf spoločnosti Agromačaj Juraj Mačaj v magazíne Svet pred nami 2023 britského The Economist, ktorý na Slovensku exkluzívne vydávajú HN.
Výroba sa preto musí podľa Mačaja vrátiť zo vzdialených kútov sveta Európy, alebo aspoň do stabilnejších častí. „Nikoho by teda nemala prekvapiť snaha slovenského poľnohospodársko-potravinárskeho priemyslu o sebestačnosť v potravinách. Je scenár zavretých hraníc a narušených dodávateľských reťazcov až taký vzdialený?“ pýta sa rétoricky.
Napokon farmári sú postavení aj pred ďalšie výzvy, medzi ktoré sa radí strata záujmu o prácu, investičný dlh, ale aj teplotné výkyvy. Podľa Mačaja je tak nutné prijať strategické rozhodnutia a naliať financie do infraštruktúry.
Ešte pred tým, než sa poľnohospodári vrhnú na nové výzvy, HN prostredníctvom veľkej sektorovej analýzy zhodnotili ich tohtoročné počínanie.
1. Vojna na Ukrajine
Ruská invázia na Ukrajinu určila pravidlá, podľa ktorých museli hrať aj tuzemskí farmári. Krátko po jej vypuknutí padali na parížskej burze Matif viaceré rekordy. Len pár dní od začiatku vojny sa napríklad cena kukurice vyštverala z necelých tristo eur o 41 percent. Dvadsiaty štvrtý február však vyskočil celý trh a repka či pšenica tiež strmo stúpali.
V komb...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.