Slovensko za predchádzajúcich desať rokov pomerne výrazne spomalilo dobiehanie najvyspelejších krajín EÚ. Vyplýva to z najnovšej analýzy Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií s názvom "Reformný kompas slovenskej ekonomiky".
"Kým medzi rokmi 2000 až 2010 sme sa priblížili k európskemu priemeru o 23 percentuálnych bodov, od roku 2010 doteraz sme dosiahli úroveň 8 až 10 percentuálnych bodov. Bez prijatia štrukturálnych reforiem hrozí, že tempo ekonomického dobiehania bude klesať aj naďalej," uviedli analytici inštitútu.
Vo svojej analýze definujú tri najväčšie výzvy pre ekonomickú konvergenciu Slovenska, a to alokačnú efektívnosť (inštitúcie), trh práce a vzdelávanie. Z pohľadu kvality života analýzy ako najväčšie výzvy identifikuje bývanie, zdravie a vzdelávanie.
Politiky vzdelávania tak majú unikátnu pozíciu, keď sú medzi prioritami z oboch uhlov pohľadu, teda aj trvalo udržateľného ekonomického rastu a aj kvality života obyvateľov. Kľúčom k rastu ekonomiky v 21. storočí sú podľa analýzy ľudia.
Hlavným zdrojom ekonomického zaostávania v porovnaní s Nemeckom je podľa IFP tzv. alokačná neefektivita, ktorá je odrazom kvality inštitúcií a nimi formovaného podnikateľského prostredia. Trh práce s nízkym počtom pracujúcich a nízka kvalita vzdelávania sú ďalšími oblasťami, kde Slovensku "uniká vlak" a rozdiely voči vyspelému svetu sa zvyšujú.
V kvalite života Slovensko zaostáva najmä v dostupnosti bývania, ktoré nasledované zaostávaním v zdravotníctve a vzdelávaní predstavuje aktuálne najväčšiu výzvu našincov.
"Kvalita života a ekonomický rast sa vzájomne ovplyvňujú, preto naštartovanie ekonomických reforiem zvýši nielen hrubý domáci produkt, ale aj kvalitu života. Bez intenzívnejšieho reformného úsilia, spojeného s kvalitnou implementáciou prijímaných opatrení, Slovensku hrozí pasca strednému príjmu, stagnácia v oblasti kvality života a zhoršovanie dlhodobej environmentálnej a finančnej udržateľnosti," dodali analytici.