Predstierať, že dôležité európske banky sú zdravé, alebo radšej povedať, ktoré z nich skrachujú? Pred touto otázkou teraz stojí Európska centrálna banka. Problém je ale v tom, že nech sa rozhodne akokoľvek, môže to viesť k rozpadu eurozóny - a to už v budúcom roku.
Zabrániť nebezpečnému vývoju môžu jedine európski politici. Napríklad rýchlym vytvorením európskeho fondu na podporu bánk a pravidiel pre ich záchranu. Čas na to majú zhruba do konca roka. Lenže práve tento týždeň plány na riešenie problémov bánk narazili na ďalšie nečakané ťažkosti.
Problematické testy
Ktoré banky by mohli ohroziť celú eurozónu, to budú zisťovať testami Európskej centrálnej banky AQR (asset-quality review). Tie preveria ich kapitálovú primeranosť. Začať mali už tento mesiac, ale zatiaľ sa len plánujú. Nikto z odborníkov ale nepochybuje, že skončia v budúcom roku.
Testy sú súčasťou procesu teraz budovanej európskej bankovej únie, ktorá má prelomiť existujúci "začarovaný kruh". Ten spája dlhy finančných inštitúcií a jednotlivých krajín tak, že ak stúpnu jedny, vzrastú raketovo aj druhé, a štáty aj banky tak môžu rýchlo dospieť až ku krachu.
Cieľom testov je čo najskôr zistiť, ktoré banky sú v problémoch, aby si európske finančné inštitúcie medzi sebou nebáli požičiavať ako doteraz a potom požičiavali aj firmám - a pomôcť problémovým bankám, ktorých pád by ohrozil finančný systém eurozóny. Preto musia byť testy prísne. Inak stratí svoju dôveryhodnosť aj Európska centrálna banka a nikto už neuverí ani slovám jej šéfa Maria Draghiho, že urobí všetko pre to, aby zachránil euro. Pritom práve dôvera finančníkov v to, že Draghi v prípade núdze splní, čo sľúbil (a pomôže zadlženým európskym krajinám nákupom ich dlhopisov), vlani fakticky zachránila eurozónu pred rozpadom.
Znamená to, že Draghi po vykonaní testov môže oznámiť, že niektoré európske banky sú pred bankrotom. Potom by krachujúce banky mala reštrukturalizovať špeciálna európska inštitúcia a dať im peniaze zo spoločného európskeho fondu. Ani táto inštitúcia, ani fond však ešte neexistujú.
"Tento stav je šialený. Európska centrálna banka je jediná dôveryhodná inštitúcia v Európe. Toto by ju mohlo zničiť," povedal týždenníku The Economist jeden z národných regulátorov.
Bohaté krajiny nechcú pumpovať ďalšie peniaze do cudzích bánk
Návrh, ktorý počíta s vytvorením fondu vo výške 55 miliárd eur, síce už vypracovala Európska komisia, ale proti sa postavili niektoré bohatšie krajiny na čele s Nemeckom. Nepáči sa im, že by museli dávať svoje peniaze do cudzích bánk, ktoré si tamojší regulátori zle strážili. Zároveň chcú v novom systéme väčší vplyv národných vlád, než sa pôvodne plánovalo.
Nemecko preto začalo tvrdiť, že návrh Bruselu je proti európskemu právu a je najprv potrebné zmeniť základné zmluvy EÚ.
S tým musia však súhlasiť všetky členské krajiny zoskupenia. Zrejme by to však trvalo dlho a nakoniec by to mohlo návrh zablokovať.
Nemecku navyše tento týždeň dali za pravdu právnici Rady EÚ, jednej z kľúčových inštitúcií únie. Lenže nie tak úplne, ako si Nemecko predstavovalo.
Podľa právnikov je potrebné buď zmeniť základné zmluvy, alebo nech je rozhodovanie o bankách úplne na európskych inštitúciách. Trebárs na Európskej komisii.
Nemecko sa k tomu oficiálne nevyjadrilo. Ostatne kým v tejto kľúčovej krajine nebude nová vládna koalícia, zrejme k tomu nikto z politikov nič nepovie. Ale dá sa predpokladať, že Berlín bude proti.
S kompromisným návrhom preto včera prišiel Michel Barnier, európsky komisár pre vnútorný trh: nech sa stane tým, kto rozhoduje o riešení problémov bánk, spoločný záchranný fond eurozóny ESM (European Stability Mechanism). Nemecko má vo fonde ESM najväčší podiel, zo všetkých krajín - vyše 27 percent - a tomu zodpovedajúcu váhu pri rozhodovaní.
Podľa Barniera to však bude vyžadovať zmenu zmluvy, hoci možno len menšieho rozsahu, aby sa ESM stal spoločnou inštitúciou EÚ. S tým ale nebudú zrejme súhlasiť niektoré krajiny mimo eurozóny, ako napríklad Veľká Británia. Museli by totiž čiastočne platiť prevádzku ESM a možno aj počúvať niektoré jeho rozhodnutia, ale nemali by na ne žiaden vplyv.
V situácii, kedy sa má v ostrovnom kráľovstve konať referendum o možnom vystúpení z EÚ, to navyše bude nahrávať tamojším euroskeptikom.
Lacné pôžičky skoro bez záruky
Európska centrálna banka bude zrejme tlačiť na politikov, aby našli nejaké riešenie. Mohlo by ísť napríklad o prísľub pôžičiek jednotlivým bankám v prípade potreby z európskych fondov. Situáciu to ale nevyrieši, možno to problémy len odloží o pár mesiacov. ECB sa môže tiež pokúsiť pomôcť bankám v problémoch, ešte než prejdú záťažovými testami.
Bude požičiavať bankovým domom za stále horšie zástavy a špekuluje sa o tom, že čoskoro obnoví aj svoj program dlhodobých lacných pôžičiek bankám zvaný LTRO (long-term refinancing operation).
Banky v eurozóne tak na nejakú dobu budú vyzerať zdravo. Lenže to opäť vydrží len nejakú dobu a potom bude musieť aj Európska centrálna banka kvôli svojim stratám požiadať členské krajiny únie o doplnenie svojho kapitálu.
Ak to bohatšie krajiny odmietnu, pretože by tým vlastne dotovali nenávratné pôžičky chudobnejším členom eurozóny, opäť môže hroziť rozpad spolku krajín platiacich eurom.
Zdroj: iHNed.cz