Keď sme vošli do domu Gabiky Gajdicovej na Kysuciach, privítala nás hrejivá atmosféra, akoby sa Vianoce už dávno začali. Na stoloch aj poličkách sa ligotali desiatky ručne zdobených vianočných gúľ. Gabika sa na nás pozrela a s malou dušičkou sa nesmelo spýtala, či ich bude na fotenie dosť. Stačil jediný pohľad po izbe a bolo jasné, že je ich habadej. A tak sme sa pustili do práce a popritom sa zhovárali o jej záľube.

Všetko prišlo prirodzene

Maľovanie vianočných ozdôb sa začalo vlastne náhodou. Gabika sa s rodinou práve chystala sťahovať do nového domčeka a chcela si kúpiť nový vianočný stromček. Keď však prišlo na ozdoby, žiadne jej nepadli do oka. Nič sa jej nepáčilo tak, ako si to predstavovala.

Nakoniec si teda kúpila čisté, nezdobené gule a rozhodla sa, že si ich namaľuje sama. To, čo pod jej rukami vzniklo, bolo také pekné, že si ich prisvojila rodina a kamaráti – a napokon ich rozdala úplne všetky. „Nakoniec som išla na povalu a vytiahla staré ozdoby, lebo mi už žiadne nové neostali,“ hovorí so smiechom. Ocitla sa tak síce bez nových vianočných gúľ, no s pocitom, že možno práve objavila niečo, čo jej dáva zmysel.

Maľovať a tvoriť ju totiž bavilo odjakživa. „Vždy som vedela, že chcem niečo vyrábať vlastnými rukami, len som nevedela čo,“ spomína. Zdobeniu vianočných gúľ sa venuje už štyri roky. Najskôr tvorila len pre priateľov, ktorí ju podporovali v tom, aby svoje výtvory začala prezentovať aj na sociálnych sieťach.

Tam ju objavilo čoraz viac ľudí a dnes majú jej kúsky svojich verných obdivovateľov. „Netlačila som na pílu, všetko prišlo prirodzene,“ hovorí Gabika s úsmevom. A možno práve v tom je čaro jej práce, v spontánnosti, ktorá sa zmenila na vianočné poslanie.

Radšej kvalita než kvantita

Gabika sa k technike dekorovania prepracovala postupne. „Najprv som začínala s akrylovými perami, ale po čase mi to pripadalo všetko na jedno kopyto a maľba bola veľmi nevýrazná,“ hovorí. Začala preto hľadať nové spôsoby, ako svoje ozdoby posunúť ďalej, skúšala, kombinovala, učila sa.

Pomohla jej aj krátka skúsenosť z práce v sklárskej výrobe v Čadci, kde mohla zblízka vidieť, ako sa vianočné ozdoby vyrábajú. „Pracovala som tam len pol roka, ale veľa mi to dalo. Niektoré materiály, ktoré tam používali, sa bežne nedajú zohnať, preto som musela hľadať niečo podobné.“ A tak našla svoje riešenie: akrylové farby, kontúry a posypy, ktorými dnes dosahuje jemný a zároveň trvácny efekt.

„Akrylové farby vydržia dlho, sú odolné a netreba ich ošetrovať lakom,“ vysvetľuje. „Posypy síce trochu opadávajú, ale to k Vianociam jednoducho patrí. Pamätám si, že po Vianociach sme vždy museli zametať, lebo sa všetko trblietalo.“

Gabika maľuje výhradne na fúkané sklo – čisté, nezdobené gule si objednáva priamo od slovenských a českých výrobcov. Priznáva, že mohla siahnuť aj po lacnejšom plastovom variante, no rozhodla sa inak.

„Radšej kvalita než kvantita,“ hovorí rozhodne. „Niektorí si možno povedia, že je to zbytočne drahé, veď ozdoba sa môže rozbiť. Ale pre mňa je dôležité, aby to bolo sklenené. Aj doma sme mali vždy sklenené gule, takže mi to nejako ostalo.“

Domáci miláčikovia na ozdobách

Najviac ju baví tvoriť motívy ako chalúpky, zasnežené dedinky, vetvičky či malé stromčeky. „Ľudia majú radi jednoduché, prírodné motívy,“ hovorí. Každý rok je však iný, raz letia snehové vločky, inokedy hviezdičky či chalúpky.

„Už sa ani nesnažím trafiť, čo bude hitom sezóny. Robím rôzne vzory, od klasických až po rozprávkové, aby si každý našiel to svoje.“ Popri tradičných guliach maľuje aj veselé kúsky so snehuliakom či s perníčkom, ktoré si obľúbili najmä deti.

Okrem toho vyrába aj gule, na ktorých sú vyobrazené psy. Má univerzálne vzory, no často maľuje aj podľa fotografie konkrétneho domáceho miláčika. „Putujú najmä do Česka, tam je veľa psičkárov,“ hovorí s tým, že maľovanie psíkov na ozdoby vzniklo veľmi nenápadne.

„Jedna zákazníčka odo mňa chcela ozdoby s motívom psíka, ja som jej povedala, že to nerobím, ale skúsim, a nakoniec sa jej výsledok veľmi páčil. Guľu pridala do facebookovej skupiny pre milovníkov psov, konkrétne westíkov (westhighlandský biely teriér, pozn. red.), a zrazu sa mi začalo ozývať čoraz viac ľudí, za jeden mesiac mi napísali asi dvadsiati, že by chceli westíkov na ozdoby.“

Krok za krokom

Gabika sa práci venuje popri deťoch, takže jej „zmena“ sa začína najmä večer, keď doma zavládne ticho. „Keby som sa tomu mohla venovať naplno, určite by som st...