Názov stálej expozície Cesta za pokladom vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach nie je náhodný. Naozaj vás čaká cesta, na ktorej konci sa nachádza skutočný poklad. Putovanie sa začína témou drahých kovov, kde sa dozvieme, že kovy sa nachádzajú v baniach a že získať ich je náročný proces.

Tiež zistíme, ako sa vyrábajú mince, razidlá a ako vyzerala práca minciarov, ktorí okrúhle platidlo razili ručne! Fungovalo to tak, že sa najskôr urobila raznica, ktorú si možno predstaviť ako valec, ktorý má z hornej časti priestor, do ktorého sa môže udierať, v spodnej časti je obraz, ktorý sa vybíjaním odtlačil na strížok, čiže kúsok kovu.

Ctí históriu, ducha komunity, búra stereotypy: Bratislavský metropol je odpoveďou na nedostupnosť bývania

Obrazy na razniciach boli robené tiež ručne, preto bola takmer každá minca trošku iná. Spočiatku sa na kovové peniaze využívalo striebro a zlato, neskôr meď. „Čím väčšia minca, tým väčšia sila bola potrebná na razenie, preto ľudia časom prešli od ručného razenia k strojom. Najskôr to boli valcovacie stroje, teda akoby valček na cesto s obrázkami, ktoré sa dokázali odtlačiť do mincí, neskôr prišiel balancier, je to vretenový lis,“ priblížil nám odborný pracovník múzea Patrik Fečo.

V kremnickej mincovni začali tento stroj používať v roku 1710, aj keď tento druh raziaceho stroja fungoval už od roku 1552, keď ho skonštruoval Max Schwab z Augsburgu. V strede lisu bola skrutka, na ktorej bolo upevnené vrchné razidlo. Spodné razidlo bolo uchytené na základni stroja a kládli sa naň mincové pliešky.

Tento stroj obsluhovali až štyria zdatní muži, zvaní štoseri, ktorí vyskrutkovali priečnu tyč so závažiami do najvyššej polohy a pustili ju. Skrutka s vrchným razidlom doľahla na spodné razidlo a vyrazila mincu. Ak je to pre vás ťažké predstaviť si, v expozícii majú jeden takýto balancier, na ktorom si razbu možno vyskúšať. No neľakajte sa, na razbu nebudete musieť zháňať ďalších silných štoserov, mincu si zvládne vyraziť aj jednotlivec či dieťa.

Mincové značky

„Okrem balanciera máme v múzeu najmä veľa mincí, ale tiež mnoho technických vecí, aby si ľudia dokázali predstaviť, ako to vyzeralo. Máme tu reálne zlato, striebro, meď vo forme rudy. Ale napríklad aj historický trezor, na ktorý keď sa postavíte, zistíte, koľko by ste vážili, keby ste boli zo zlata,“ doplní Patrik Fečo s tým, že v celej expozícii je navyše mnoho panelov s rôznymi zaujímavými informáciami zo sveta platidiel a nechýbajú ani moderné interaktívne prvky.

Jednou z tém expozície sú