Predplatné

Články autora: apn

a2b5a0f7-7d56-4596-a53c-f613d1dc8baf

Realita verzus ideály: Slovanstvo je jednoznačne vecou kultúry, nie génov Majú všetci Slovania rovnaké genetické korene? Odkiaľ skutočne prišli? A prečo sa v 19. storočí snívalo o všeslovanskej vzájomnosti a čo z týchto ideí zostalo? Prinášame vám najnovšie zistenia o našich slovanských predkoch. Staršie dejiny

9b28cadf-d551-4c7d-aa1d-fee2d15d1655

Ruský filozof, ktorým je posadnutý Putin: Čím ho oslovil a kto vlastne bol Ivan Iljin? Ak platí, že každý diktátor či autoritatívny vodca potrebuje svojho filozofa, tak sa zdá, že aj súčasný šéf Kremľa zapadá do tejto floskuly. Jeho krvavá invázia na Ukrajinu totiž zdanlivo nedáva žiadny zmysel. Aspoň kým nezačnete listovať zozbieranými spismi zabudnutého ruského filozofa Ivana Alexandroviča Iljina, ... Profily

1106770f-c60c-4b48-a1d5-5a0ce79a6464

Autor škandálneho románu James Joyce prekračoval konvenčné hranice v umení aj počas života Keď pred sto rokmi vydal knihu Odysseus, vyvolala šok, pobúrenie aj nadšenie. Niekomu sa zdala obscénna, inému geniálna. Bola zakazovaná a jej obsah sa stal predmetom súdnych sporov. Zásadne však prispela k formovaniu moderného umenia i jeho chápania. Jej autor sám mal osud minimálne rovnako zamotaný ako hlavný hrdina. Profily

1f76d5d2-c292-4b5c-b4f1-b936aef3a887

Ohlasy nemeckých médií: Bankrot a nočná mora. Slováci zbúrali naše medailové sny Slovenskí hokejoví reprezentanti v utorkovom kvalifikačnom zápase zdolali Nemecko 4:0. Šport

891244af-cf75-4678-a8e8-8920f087ec8e

Desiatky miliónov obetí a ďalší konflikt na obzore. Ako zmenila svet prvá svetová vojna Veľká či svetová vojna. Tak nazývali prvý globálny konflikt v dejinách, ktorý sa skončil podpisom prímeria pred 102 rokmi, nasledujúce dve desaťročia. Za obeť mu padlo takmer dvadsať miliónov ľudí. I. Svetová vojna

e03490c9-2fd5-46a9-a16b-1d725e7dd317

Pandémia španielskej chrípky sa u nás pred sto rokmi prehliadala, ľudia boli na smrť zvyknutí Práve pred sto rokmi sa svet spamätával z poslednej vlny najväčšej pandémie v histórii ľudstva. Španielska chrípka zabila v rokoch 1918 až 1920 medzi 20 až 50 miliónmi ľudí, viac než prvá svetová vojna. Ochorela tretina svetovej populácie. Čo si ľudstvo z tejto katastrofy vzalo? A čo má spoločné so súčasnou pandémiou? Nové dejiny

4236a37d-138c-4094-9dc8-23594f2f2af0

Táto desiatka superpotravín je síce hitom, ale nezachráni vás Sú síce zdravé a prospešné, ale len ich jedením nemôžete čakať zázraky. Gastro

3f5f7c66-3713-47a8-9fe6-08aab257469a

Byt v Ružinove pre päťčlennú rodinu s malými deťmi bola výzva aj pre architektov. Pozrite sa, ako dopadla rekonštrukcia Architektom z ateliéru Kilo Honč sa podaril husársky kúsok. Bývanie

9eeb4c123b31b40eccc77d1daf3daadc

V čom sú ľudia stále jednoznačne lepší ako umelá inteligencia? Slovák Marek Rosa v Prahe v spoločnosti GoodAI prepisuje budúcnosť. A nám predostrel, ako bude vyzerať. Slovensko

def07549-c206-4c42-a7d2-3d55dc0758a1

Katedrálu Notre-Dame navštívi viac ľudí ako celé Slovensko za rok. Takto vyzerala pred požiarom Pomazali v nej Napoleona a zachrániť ju pomohol aj slávny román Victora Huga. Kultúra

Jozef Tiso

Neznáma tvár Tisa. Od nadaného kňaza k prezidentovi zodpovednému za holokaust Jeho príbeh v sebe spája paradoxy, ktoré z Jozefa Tisa vytvárajú svetový unikát – žiaľ, nie v pozitívnom zmysle slova. Zároveň platí, že pre tie isté paradoxy je verejná debata o ňom stále živá. Nové zistenia o prvom slovenskom prezidentovi nedávno priniesol aj americký historik James Mace Ward. A spochybnil nimi viaceré ... Nové dejiny

selfie

Fenomén fotiek známych ako selfie: od zrkadla k zašitej pere Zahraničná ekonomika

61f9ab8671ec0c1b7425a97eec8a4392

Ohlasy zahraničných médií: Sagan je superstar, ktorá ide vlastnú ligu Zisk rekordného tretieho titulu majstra sveta v cyklistike si všímajú webové stránky po celom svete. Šport

Prvým verejným kúpaliskom v Bratislave bolo Lido, ktoré založili v roku 1928. Pôvodne prírodné kúpalisko sa rozprestieralo na petržalskom brehu Dunaja, oproti niekdajšiemu nákladnému prístavu. Spočiatku bolo Lido iba upraveným štrkovým brehom Dunaja s niekoľkými ukotvenými pontónmi a malým dreveným bazénom, v ktorom cez bočné mreže voľne pretekala riečna voda. Časom štrkový breh upravili, postavili ďalší, väčší bazén a pribudli tiež jednoduché plátenné kabínky na prezliekanie. Takto vylepšené Lido otvorili v roku 1934. Rok nato vznikol v areáli kúpaliska požiar, avšak rýchlo sa ho podarilo obnoviť na kúpalisko so všetkým čo k nemu patrí. Kúpajúci Bratislavčania využívali dva betónové bazény obklopené murovanými tribúnami na ležanie či sedenie, dosky na skákanie aj šmykľavku. Samozrejmosťou boli sprchy, pohodlné ležadlá aj kabínky so skrinkami.
Návštevníkom Lida bolo k dispozícii tiež volejbalové ihrisko a pingpongové stoly, deti sa zase rady hrali na obľúbenom veľkom pieskovisku. Okolie trávnatého areálu malo udržiavaný parkový vzhľad, ktorého súčasťou boli betónové chodníky. V dreveným pavilónoch ponúkali kúpaliskové dobroty ako napríklad cesnakové rebierka a pečené klobásky, bratislavské rohlíčky, balkánsku zmrzlinu a samozrejme pivo alebo grenadinové striky. Voda v bazénoch bola ľadová, rovnako ako voda v Dunaji, v ktorom sa dalo plávať tiež. Lido bolo iba sezónne letné kúpalisko, za vstup sa muselo platiť, no napriek tomu to bolo mimoriadne obľúbené a navštevované miesto. V roku 1938 počas okupácie Petržalky bol k Nemecku pričlenený aj pravý breh Dunaja, a tak Bratislava stratila svoje kúpalisko. V roku 1944 bolo Lido poškodené počas bombardovania Američanmi, ale aj dlhé roky po vojne sem mnohí Bratislavčania radi chodili. Kúpalisko slúžilo verejnosti ešte začiatkom 80. rokov minulého storočia. V 90. rokoch sa objavili plány na rekonštrukciu Lida, ktoré malo byť súčasťou veľkého rekreačno-zábavného areálu, ale projekt sa napokon nezrealizoval.

Retro návraty kúpalísk a vodných plôch: Ako mizlo bratislavské Lido aj veľký návrat Zelenej žaby Starší z nás si však možno ešte pamätajú aj legendárne miesta, kde sa sústreďoval spoločenský život a v dobách bývalého Československa to tam „žilo“. Mnohé z týchto miest však už dnes neexistujú, iné zase nespoznáte alebo sú aj také, ktorým moderný doba prinavrátila zašlú slávu. Cestovanie

Zobraziť viac

Rozhovor týždňa: Analytička Zuzana Múčka