Kabíny moderných automobilov sú dnes doslova preplnené najrôznejšími asistenčnými a bezpečnostnými systémami. Hoci automobilky samy radi inovujú a prinášajú funkcie zvyšujúce celkový komfort posádky na cestách, ten najväčší a najagresívnejší tlak na implementáciu rôznych elektronických „strážcov“ prichádza priamo z Bruselu.
Európska únia v snahe o takzvanú Víziu nula, teda v snahe o absolútnu elimináciu smrteľných nehôd na cestách, prijala prísne nariadenia. Výsledkom sú však často funkcie, ktoré sú v praxi mimoriadne otravné – ich obmedzená spoľahlivosť a neustále akustické upozornenia vedú k tomu, že ich mnohí motoristi ihneď po naštartovaní motora automaticky vypínajú.
Tým pádom tieto systémy celkom logicky strácajú na svojom primárnom účinku. Jedným z najznámejších príkladov je systém inteligentného prispôsobenia rýchlosti, celosvetovo známy pod skratkou ISA (Intelligent Speed Assistance), ktorý mimoriadne úzko spolupracuje s technológiou čítania dopravných značiek.
Pre všetky nové modely áut uvádzané na trh je tento systém povinný od júla 2022 a od júla 2024 sa toto legislatívne nariadenie rozšírilo na úplne všetky novoregistrované vozidlá bez výnimky. Cieľom úradníkov bolo prinútiť vodičov dôsledne dodržiavať maximálnu povolenú rýchlosť, a to akustickým a vizuálnym upozornením, no uvažuje sa už aj o obmedzení výkonu motora.
Experti však teraz v rozsiahlej štúdii odhalili, že táto zdanlivo šikovná súčasť vozidiel v praxi mimoriadne často chybuje. Odborníci z britského bezpečnostného inštitútu Thatcham Research v spolupráci s magazínom What Car? dospeli k záveru, že systém nesprávne určí rýchlostný limit až v 25 percentách prípadov. A vplyv to môže mať aj na celkovú bezpečnosť jazdy.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 76% na dočítanie.
Zostáva vám 76% na dočítanie.
