Predstavte si reštauráciu s kapacitou pre tisíc hostí, kde denne večeria len 50 či sto ľudí. Presne takú situáciu zažíva slovenská elektromobilita – infraštruktúra rastie raketovou rýchlosťou, ale samotné elektromobily sa na našich cestách objavujú pomaly a neochotne. Je to fascinujúci fenomén modernej doby, keď sa štát a súkromný sektor rozhodli stavať budoucnosť ešte predtým, ako sa táto budúcnosť aj skutočne rozhodla prísť.
Kým v susedných krajinách sa elektromobilisti sťažujú na nedostatok nabíjacích staníc a dlhé rady pri nabíjaní, na Slovensku čelíme opačnému problému. Naše nabíjačky svietia prázdnotou, pripravené obsluhovať vozidlá, ktoré sa však v premávke objavia až možno o niekoľko rokov. Je to ako stavať mosty cez rieky, ktoré ešte netečú, alebo pripravovať pristávacie dráhy pre lietadlá, ktoré ešte nelietajú. Možno však práve v tomto zdanlivom paradoxe spočíva múdrosť – byť pripravený radšej skôr, ako neskoro.
Elektromobilita sa na Slovensku dostala do zvláštnej fázy, keď technologická infraštruktúra výrazne predbehla skutočný dopyt, repektíve počty vozidiel, ktoré by tieto stanice aj reálne využívali. Zatiaľ čo v minulosti sme riešili otázku, čo má byť skôr – sliepka alebo vajce, nabíjačka alebo elektromobil, dnes máme jasnú odpoveď. Nabíjačky sú tu, v hojnom počte, s modernou technológiou a rastúcim pokrytím. Otázka už nie je „kde nabijeme“, ale „kedy začneme jazdiť elektricky“.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 64% na dočítanie.
Zostáva vám 64% na dočítanie.