Ako by ste definovali umelú inteligenciu v kontexte praktického fungovania, teda ako nástroj na dosahovanie cieľov alebo ako niečo možno širšie?
V prvom rade by som sa zastavil pri tom, čo to vlastne inteligencia je. Poznáme niekoľko definícií inteligencie. Moja najobľúbenejšia definuje inteligenciu ako spôsob dosahovania cieľov za použitia nejakých nástrojov. V takomto veľmi širokom ponímaní nájdeme inteligenciu v prírode, nájdeme ju poväčšinou medzi živými tvormi, ale v prípade, že to takmer pritiahneme za vlasy, by sme vedeli nájsť inteligenciu aj vo vesmíre. Niekto tomu hovorí inteligentný dizajn. Tá inteligencia samotná má niekoľko úrovní. My vieme tú inteligenciu merať, a tým ju vieme kategorizovať a určiť, či je nejaký systém alebo nejaký živý organizmus viac alebo menej inteligentný.
Ako sa to v súčasnosti prejavuje v reálnych aplikáciách?
Systémy sa vyvinuli tak, že máme viac-menej tri druhy inteligencie. Jedna je takzvaná úzka inteligencia, ktorá vykonáva jednu špeciálnu úlohu. Potom je to generická inteligencia, ktorá vykonáva viaceré úlohy alebo vie spracovať úlohy z viacerých uhlov pohľadu. No a v poslednom období sa objavil nový druh nástroja umelej inteligencie, a to sú agenti.
Aké sú najvýznamnejšie ekonomické prínosy umelej inteligencie, ktoré už dnes vidíme v ekonomickej praxi?
Umelá inteligencia je vo všeobecnosti označovaná ako všetko, čo by sa skôr dalo odborne nazvať ako systém strojového učenia, ktorý má prvky pre nás tak užitočné, že sa nám javia tak, že to má nejakú inteligenciu. Z hľadiska ekonomického je podľa mňa najvýznamnejším prínosom úspora nákladov a zrýchlenie jednotlivých operácií v rámci procesov vo firme.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo dnes umelá inteligencia ohrozuje skôr právnikov či analytikov než manuálne profesie.
- Čo sú AI agenti a prečo zásadne menia schopnosti systémov.
- Aké reálne riziká prináša umelá inteligencia v domácnostiach aj vo firmách.
Dostupné pre predplatiteľov ![]()
Zostáva vám 80% na dočítanie.
