Štruktúra rastu ekonomiky sa zmenila vplyvom protipandemických opatrení. Prečo rastieme rýchlejšie ako priemer EÚ a aké to bude mať dôsledky?
Štruktúra sa zmenila. No stále platí, že Slovensko je malá a otvorená ekonomika. Export, teda výroba na vývoz, bol hlavnou hybnou silou rastu. No posledný rok-dva po pandémii sa hybnou silou stala spotreba domácností a vládna spotreba. Takže ťahúne rastu sa zmenili z externého prostredia na domáci dopyt.
Čo to znamená v kontexte medzinárodného prostredia, že sme presedlali na domáce faktory rastu, ktorých zásoba sa však jeden deň minie?
Asi najlepšie sa vieme porovnať so susednou Českou republikou, ktorá je podobne exporte orientovaná ako Slovensko. Tak je silná väzba na nemeckú ekonomiku. No spomínali sme, že my rastieme rýchlejšie ako priemer EÚ, kým česká a nemecká ekonomika sú v technickej recesii, teda rast je záporný už nejaký kvartál, dokonca tri.
Ten hlavný dôvod, prečo my rastieme, kým náš najbližší sused klesá je, že domácnosti míňajú a vláda dotuje veľkú časť spotreby domácnostiam cez ceny energií a podobne. Rozdiel je v tom, že hoci sú naše exportné možnosti exportu obmedzené podobne ako v Čechách, domácnosti u nás dokázali mať „ruku nad hlavou“ a míňať. Dokonca minuli svoje dnes už bývalé úspory. A to sa v Čechách nestalo, tam ľudia sporili aj v zlých rokoch.
Na Slovensku sa miera úspor znižuje a bankové vklady klesajú. Znamená to, že Slováci holdujú veselosti bez toho, aby si uvedomovali širší kontext?
Platilo to do veľkej miery v minulom roku. V tomto aktuálnom vidno postupujúcu striedmosť. Úspory, ktoré boli vytvorené počas pandémie, keď ľudia nemohli míňať peniaze, tak tie sa minuli. Takže teraz domácnosti spotrebúvajú tak, ako im to vychádza z bežného príjmu. Netvoria úspory, len minú to, čo zarobia.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
Zostáva vám 82% na dočítanie.