Európska únia čelí súbehu výziev, aké v modernej dobe dlho nezažila. Vojna na Ukrajine, rastúca geopolitická neistota, závislosť od externých zdrojov energie, ale aj vnútorné problémy vrátane polarizácie spoločnosti či dezinformácií.
Práve kombinácia vonkajších a vnútorných tlakov dnes podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie v Bratislave Petra Stana formuje budúcnosť Európy.
„Tá výzva nie je jedna, sú minimálne dve. Jedna výzva je externé prostredie, to, čo sa deje za našimi hranicami. A druhá výzva je interná, to je vnútorná súdržnosť Európskej únie,“ hovorí Stano. Medzi externé riziká zaraďuje vojnu Ruska proti Ukrajine či konflikty na Blízkom východe, ktoré podľa neho opakovane ukazujú zraniteľnosť Európy v oblasti energie.
Podľa neho však Únia naráža aj na vlastné limity. Problémom je pomalé prijímanie rozhodnutí, ktoré si pri niektorých témach vyžaduje jednomyseľnosť členských štátov.
„Do akej miery sme v dnešnom svete akcieschopní, keď prijímame rozhodnutia v prípade bezpečnostnej, zahraničnej a obrannej politiky jednomyseľne?“ pýta sa Stano a dodáva, že proces sa tým spomaľuje, pretože sa buď nenájde konsenzus, alebo sa niektoré krajiny rozhodnú pre blokovanie.
Únia vďaka svojej veľkosti a pestrosti má k dispozícii všetky potrebné nástroje, ako sa s výzvami vyrovnať. „Otázne je, do akej miery naberieme politickú odvahu začať prijímať potrebné rozhodnutia rázne a rýchlo,“ upozorňuje Peter Stano.
Rozširovanie Európskej únie
Veľkou témou najbližších rokov bude aj rozširovanie. Diskusie o reformách podľa Stana zrýchľuje práve perspektíva prijímania nových členov.
Dodáva, že minimálne dve krajiny na západnom Balkáne sú veľmi dobre pripravené a je len otázkou času, v horizonte dvoch rokov, že by mohli vstúpiť do Európskej únie.
Pokiaľ ide o Ukrajinu, tá podľa neho robí výrazný pokrok v reformách, no termín jej vstupu do Únie dnes nikto nevie garantovať aj z dôvodu, že je stále vo vojne. „Ukrajina musí splniť všetko, čo sa žiada od krajiny v prístupovom procese,“ upozorňuje Stano.
Britské špecifikum
Špecifikom je Veľká Británia, ktorá z Únie vystúpila. Začínajú sa objavovať hlasy, ktoré volajú po opätovnom vstupe, a podporujú to aj prieskumy verejnej mienky.
„Ja to poviem možno trošku prehnane cynicky. V Európskej únii Británia už nikoho nezaujíma z hľadiska toho, či ju znova prijmeme za člena,“ dodáva šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Vysvetľuje tiež, že členstvo v Európskej únii je strategické, ale v súčasnosti aj geopolitické rozhodnutie, najmä pre krajiny západného Balkánu a východného partnerstva.
„My nie sme klub, v ktorom sú otáčajúce sa dvere, že raz prídete a raz odídete,“ dodáva Stano. Zrejme bude musieť prejsť istý čas, kým by sa takáto otázka mohla dostať na stôl.
Postavenie Slovenska
Na otázku o Slovensku a protibruselskej rétorike odpovedá Peter Stano jednoznačne. Pre malé krajiny je podľa neho členstvo v širšom spoločenstve kľúčové. „Špecificky pre takéto štáty je dôležité byť súčasťou nejakého spoločenstva. A lepšie spoločenstvo ako Európska únia nie je,“ uzatvára.
Dodáva tiež, že každá krajina má zvrchované, suverénne právo rozhodnúť sa, kam chce patriť. „Na Slovensku táto voľba bola jednoznačne urobená a opakovane potvrdená každou vládou, vrátane súčasnej. Čiže máme právne záväzky, ktoré hovoria o tom, že Slovensko je ukotvené ako člen EÚ a NATO,“ upozorňuje Peter Stano.
Dodáva, že Slovensko má v rámci Európskej únie slobodu, ale musí dodržiavať pravidlá, zásady lojálnosti a všetko, čo mu vyplýva z európskych dohôd.
Celý rozhovor si môžete vypočuť v podcaste A predsa sa točí.
