Krajiny západného Balkánu dlhodobo deklarujú svoj záujem o integráciu do európskych štruktúr, pričom každá z nich je v inej fáze prístupových rokovaní. Stať sa členom sa zatiaľ podarilo len Chorvátsku, ktoré je od 1. januára 2023 aj súčasťou eurozóny.
Z akého dôvodu je proces pomalší v prípade ostatných krajín? „Región západného Balkánu bol zo strany EÚ zanedbávaný viac než desať rokov. Rozširovanie sa spomínalo, no reálne sa na tom nepracovalo. No a oni to vycítili a toto správanie imitovali. Vojna na Ukrajine však všetko zmenila,“ vysvetľuje v rozhovore pre HN Miroslav Lajčák.
V tejto súvislosti upozorňuje na to, že v regióne je stále náročná situácia a za tých 10 rokov sa neposunula vpred. „V priestore bývalej Juhoslávie ešte stále nie je vyriešená otázka identity. Vojna, ktorá sa skončila pred 30 rokmi, ale je stále prítomná v hlavách a mysliach politikov. Nikto sa necíti víťazom a všetci sú frustrovaní a vojnu chcú vyhrať politicky. Preto je tam taká ťažká atmosféra,“ hovorí diplomat s tým, že snahy o integráciu sa tak dostali na druhú koľaj.
Európa to podľa neho nevie čítať a k týmto krajinám pristupuje tak, ako kedysi pristupovala k nám. V tejto súvislosti však upozornil na návštevu šéfky zahraničnej politiky Európskej únie Kaje Kallasovej v regióne.
Tá v Albánsku privítala program, ktorého cieľom je uzavrieť rokovania o plnom členstve v bloku do dvoch rokov. Politické strany v krajine tiež vyzvala na podporu náročných reforiem. Predtým navštívila Čiernu Horu a turné ukončila návštevou Bosny a Hercegoviny.
Miroslav Lajčák v tejto súvislosti dodáva, že sila Číny a Ruska na Balkáne je len odrazom nášho, teda európskeho nezáujmu o región. „Mali by sme otvoriť prístupové rokovania, nepodmieňovať ich, nech ukážu, ako vážne to myslia a nech sú zaneprázdnení plnením európskych štandardov a reforiem,“ dodal diplomat.
O konkrétnejšom vývoji v Srbsku, vzťahoch s Kosovom, ale aj ďalších témach hovoríme v podcaste A predsa sa točí.