Osemdesiatpäť percent Grónčanov nechce, aby sa Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánska, stalo súčasťou Spojených štátov. Vyplýva to z prieskumu, ktorý sa uskutočnil potom, čo Donald Trump opäť otočil svoju pozornosť na tento najväčší ostrov na svete, na ktorom má armáda USA svoju základňu.
Prečo ho považuje za taký dôležitý? „Význam Grónska sa zvýšil v druhej polovici 20. storočia a začiatkom 21. storočia – jednak tým, že globálne otepľovanie prináša možnosť otvorenia nových severných lodných ciest. Druhým faktorom je, že Grónsko dnes predstavuje veľkú zásobáreň vzácnych nerastných surovín, ktorých je na našej planéte poskromne,“ vysvetľuje Miroslav Wlachovský, bývalý minister zahraničných vecí, ale aj veľvyslanec v Dánsku.
Dodáva, že ide, samozrejme, aj o posilňovanie obrany, s tým, že aj spomínaná ťažba vzácnych surovín je jeho súčasťou. „Od toho závisí, akú modernú technológiu máte k dispozícii, ako viete navádzať rakety a riešiť elektroniku,“ hovorí.
Dánski predstavitelia na Trumpove slová reagovali jednoznačným odmietnutím. Premiérka Mette Frederiksenová dokonca na túto tému uskutočnila turné po Európe a navštívila Nemecko a Francúzsko a stretla sa aj s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Ten dokonca navrhol, aby NATO zohrávalo väčšiu úlohu pri posilňovaní obrany v spornom arktickom regióne. Medzitým vláda v Kodani oznámila, že vyčlení takmer dve miliardy eur na posilnenie svojej vojenskej prítomnosti v Arktíde.
Čo táto situácia môže spôsobiť pre samotné NATO? „Ja si myslím, že hlavy vychladnú a že sa k tomu pristúpi pragmaticky. Grónsko je strategicky aj vojensky mimoriadne dôležité, ale bolo by fajn, keby spojenci v aliancii rokovali spolu, a nie proti sebe. Ja toto strašenie inváziou do Grónska vnímam rétoricky a neverím, že sa to stane,“ hovorí Miroslav Wlachovský.
Podľa neho je pre USA aj Západ dôležité, aby Grónsko ostalo pevnou súčasťou Západu a Dánska. Veľa však bude závisieť od toho, ako sa budú vyvíjať ich vzájomné vzťahy, aj vzhľadom na to, že v posledných rokoch naberá na sile hnutie za nezávislosť.
Aké sú teda vzťahy ostrova s pevninou? Až do roku 1953 bolo Grónsko jej kolóniou. Ako súčasť Dánskeho kráľovstva získalo v roku 2009 autonómiu.
„Dánska vláda výrazne subvencuje rozpočet Grónska, prakticky polovica verejných výdavkov je príspevok kontinentálneho Dánska. Až 95 percent priemyslu a ekonomiky ostrova tvorí rybolov a lov morských plodov. V ostatných rokoch sa začína viac hovoriť aj o ťažbe,“ vysvetľuje Wlachovský a upozorňuje aj na to, že Grónsko čelí aj mnohým výzvam a problémom, napríklad s vylúčenými komunitami.
Vláda v Kodani v tejto súvislosti napríklad nedávno predstavila viacero návrhov zameraných na boj proti rasizmu a proti diskriminácii – medzi nimi právo na grónsky pas, zlepšenie prístupu k tlmočníkom a získanie pomoci úradov v grónčine, keď sa nahlasuje prípad diskriminácie.
Viac si môžete vypočuť v podcaste A predsa sa točí.