Americký prezident Donald Trump v deň svojej inaugurácie podpísal prvé exekutívne nariadenia po nástupe do funkcie. Je medzi nimi okrem iného odstúpenie od Parížskej klimatickej dohody, vystúpenie zo Svetovej zdravotníckej organizácie. Zároveň omilosti ľudí, obvinených z útoku na Kapitol zo 6. januára 2021. Na jeho inaugurácii vedľa neho sedeli aj najbohatší muži na svete Elon Musk, Jeff Bezos a Mark Zuckerberg.
Podpora Trumpa od najbohatších ľudí na planéte prináša otázku, čo z toho budú mať. Podľa analýzy think tanku Institute on Taxation and Economic Policy (ITEP) by sa na základe jeho návrhov mali znížiť dane pre 5 percent najbohatších Američanov. Niektorí zahraniční analytici hodnotia situáciu tak, že Trump okolo seba vytvára sieť, v ktorej si bohatí ľudia budú pre seba robiť služby.
Medzi ne sa už dá zaradiť hlasná podpora Elona Muska vo volebnej kampani. „Jeho intifáda za Donalda Trumpa bola veľmi výrazná, a to nielen finančne, ale aj jeho hlasom na sociálnej sieti X a ako je vidno, momentálne sa ostýchavo jeho konkurenti pridávajú,“ hovorí Martin Reguli.
Elon Musk bol najväčším donorom kampane – vložil do nej viac ako štvrť miliardy dolárov. V Trumpovej administratíve má viesť nové ministerstvo pre efektívnosť vlády. „Elon Musk je vizionár a technologický inovátor, ktorý posunul niektoré kľúčové aspekty výrazne vpred – cesty do vesmíru, elektromobilita. Na strane druhej je to však provokatér,“ upozorňuje analytik.
Pred inauguráciou sa stretol s čínskym viceprezidentom, veľmi silno sa hlási k podpore nemeckej AfD, dokonca mu v nemeckých novinách vyšiel podporný komentár, na platforme X sa porozprával sa s líderkou krajnej pravice Alice Weidel. Venoval sa aj tomu, ako destabilizovať labouristickú vládu a zvrhnúť premiéra Keira Starmera.
Čo tým sleduje? „Myslím si, že im ide o to, aby podkopali jednotu Európy a na druhej strane, aby tam dosadili ľudí, ktorí budú ochotní vnímať ich víziu sveta,“ hovorí Reguli. To je podľa neho problém aj pre samotnú EÚ, ktorá už nemá takých lídrov, ako bol Jean-Claude-Juncker alebo kancelárka Angela Merkelová, ktorí boli zjednotitelia Európy.
Úniu Donald Trump varuje, že na ňu uvalí clá, ak nepríde k náprave nevyváženosti obchodovania so Spojenými štátmi. Číne zas pohrozil clom vo výške desať percent. Čo tým sleduje? „Donald Trump si je vedomý toho, ako clá poškodzujú ekonomiky a ak si mám dovoliť jednu predpoveď, tak si myslím, že ich bude používať ako aspekt politického nátlaku,“ povedal Martin Reguli.
Viac sa dozviete v podcaste A predsa sa točí.