Aká je v Maďarsku situácia niečo viac ako rok pred voľbami a nakoľko je iná ako pred tými predchádzajúcimi?
„Voľby budú začiatkom roka 2026, ale môžeme hovoriť o tom, že volebný súboj sa stupňuje. A ja si myslím, že budúci rok bude hlavne o volebnom súboji medzi Fideszom a stranou Tisza. Hlavnou dilemou strany Fidesz je, že prvýkrát od roku 2012 má silného súpera, ktorý je populárny,“ hovorí Géza Tokár.
Lídrom strany je Péter Magyar, ktorého popularita stúpa. „Pred rokom nikto nerátal s tým, že bude mať takého súpera, ktorý mimochodom pochádza z Fideszu,“ dodáva Tokár.
Je v tejto súvislosti možné porovnať stranu Tisza so slovenským Hlasom? Podľa komentátora sa táto paralela istým spôsobom dá využiť, aj keď Péter Magyar predtým nebol politikom, ale jedným z podnikateľov, ktorí sa pohybovali v prostredí strany Fidezs. Prirovnáva ho tiež k Igorovi Matovičovi alebo Borisovi Kollárovi a tvrdí, že nie je jednoduchý politik, ale skôr celebrita, ktorá buduje stranu jednej osoby.
Jeho strane sa však úspešne darí oslovovať ľudí. „Opozične naladení voliči sú už unavení z neustálych neúspechov vo voľbách a z vlastných strán, ale aj z toho že maďarská opozícia je roztrieštená,“ hovorí Tokár.
Potvrdzujú to aj prieskumy. Podľa jedného z posledných maďarská opozičná strana Tisza má 11-percentný náskok pred Orbánovým Fideszom. Stranu Pétera Magyara podporuje 47 percent voličov, Fidesz má 36 percent a do parlamentu by sa dostala so šiestimi percentami aj extrémistická strana Naša vlasť. Hoci momentálne s odstupom vyše roka je výsledok volieb ešte ťažké predpokladať.
Ako je na tom momentálne maďarská spoločnosť? „V čase, keď má Fidesz vážneho nepriateľa, do komunikácie sa vrátili nadávky a politické prejavy, ktoré sú pod úrovňou. Ja si myslím, že spoločenská nálada v priebehu roku 2025 bude veľmi nervózna. Pevne verím, že to nebude mať také spoločenské následky ako frustrácia na Slovensku,“ tvrdí Tokár.
Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, Maďarsko najnovšie požiadalo Spojené štáty, aby spoločnosti Gazprombank udelili výnimku zo sankcií pri platbách za plyn dodávaný z Ruska do Európy. Do Moskvy vycestoval aj Viktor Orbán a niekoľkokrát aj minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
Viktor Orbán bol pritom pôvodne politikom, ktorý kritizoval Rusko. Jeho vláda teraz okrem iného opakuje, že je potrebné zvýšiť úsilie o dosiahnutie mieru, pretože stúpa riziko eskalácie vojny na Ukrajine.
Maďarsko sa stalo takpovediac „enfant terrible“ EÚ a NATO a vetovalo viaceré kľúčové rozhodnutia. „Teraz sú vzťahy medzi novou Európskou komisiou a Budapešťou na bode mrazu. To nie je dobré ani pre jednu zo strán, no je ťažké povedať, či je vôbec ochota na kompromis,“ vysvetľuje Géza Tokár.
Zároveň dodáva, že maďarská spoločnosť je výrazne proeurópska, a keď vláda kritizuje Európsku úniu, tak si dáva pozor na to, aby kritizovala Brusel, a teda tamojšiu elitu. Z hľadiska maďarskej vlády Európska únia aj NATO majú zmysel, zdôrazňuje komentátor, ale riadenie týchto orgánov je podľa nej ďaleko od pôvodných cieľov a ducha, v ktorom boli založené.
Viac sa dozviete v podcaste A predsa sa točí.