Všetci vedia, že šľachta postavila bezpočet hradov, zámkov, palácov a parkov. Oblastí, ktoré zásadne ovplyvnila, je však asi viac.

Omnoho viac. Českú, moravskú a sliezsku krajinu formovala aj výstavbou kostolov, kaplniek, božích múk alebo alejí, ktoré budovala pri svojich sídlach, pretože súčasťou jej života bola silná spiritualita. Napríklad šlikovská krajina okolo Kopidlna a Jičíněvsi je jedným z mnohých príkladov, kde je pôsobenie šľachtickej rodiny viditeľné dodnes. Nejde však len o romantické kulisy, ale tiež o vznik priemyselných podnikov, baní alebo lomov. Priemysel na šľachtických majetkoch začína vznikať už koncom 18. storočia v časoch manufaktúr a šľachta sa potom intenzívne zapája do prvej vlny industrializácie v 30. rokoch 19. storočia a často si priemyselné podniky udrží až do 20. storočia. A niektoré podniky vydržali až do prvej republiky. Napríklad Dubskí z Třebomyslíc, spojení s krásnym zámkom v Lysiciach, prevádzkovali veľkú výrobňu klincov v Drnoviciach.

Išlo aj o väčšie priemyselné komplexy?

Colloredo-Mansfeldovci prevádzkovali strojárne a hute v Starej Huti pri Dobříši a v okolí mali mnoho baní na uhlie a železnú rudu. A čím by bola ostravsko-karvinská uhoľná panva bez grófov Wilczekovcov a Larischovcov, ktorí tam vlastnili šachty a ďalšie pridružené priemyselné závody? Tie podniky boli často naozaj veľké, čo, samozrejme, viedlo aj k tomu, že takéto pretváranie krajiny malo aj negatívne následky. Auerspergovci vlastnili chemický podnik v Lukavici pri Slatiňanoch, kde je dodnes viditeľná ekologická záťaž krajiny. S priemyslom súvisí aj urbanizácia. Prvé bytové kolónie na tunajšom území sú šľachtické. Ďalej sú to nádherné hospodárske dvory, ktoré sú v českej krajine všade.

   

Zachovali sa v nejakej podobe šľachtou založené podniky?

Určite. Pri začiatku Škodových závodov v Plzni stáli Valdštejnovci, od ktorých ich strojárne vo Šťáhlavách kúpil Emil Škoda, neskôr ich preniesol do Plzne a podnik ďalej rozvíjal. Podobne vďačí strojársky a metalurgický podnik ČKD Blansko za svoj vznik rodu starogrófov Salm-Reifferscheidtovcov, ktorí ho vlastnili od začiatku 18. storočia do roku 1896. Harrachovské sklárne, ktoré fungujú dodnes, boli jedným z mnohých sklárskych podnikov, založených a prevádzkovaných šľachtou. O baniach sa dá povedať to isté a rovnako aj drevársky priemysel bol šľachtický, pretože šľachta vlastnila veľkú časť lesov. Zásadnú rolu mali šľachtické cukrovary a pivovary, na ktoré však pozerali maškrtnými očami agrárnickí politici v rámci prvorepublikovej pozemkovej reformy, keď bola šľachte skonfiškovaná veľká časť pôdy, v dôsledku čoho mnoho týchto podnikov aj padlo. Stali sa z nich akciové spoločnosti, ktoré ovládol roľnícky kapitál. Černínsky pivovar bol v Dymokurách, Svijanský pivovar patril Rohanovcom (kúpili ho na začiatku 19. storočia od Valdštejnovcov, pozn. red.), Krušovický zase Fürstenbergovcom… V niektorých prípadoch si zachovali aspoň svoje mená, napríklad Thurn-taxisovský cukrovar Dobrovice nesie dodnes značku TTD.