Priaznivcom konšpiračných teórií zrazu ”odkrytie” pravdy dodávalo pocit výnimočnosti až nadradenosti, prejavovaný aj odmietaním rúšok a očkovania. FOTO: Shutterstock
StoryEditor

A čomu veríte vy? Konšpirácie boli vždy nástrojom mocných, dnes zľudoveli a sú stále nebezpečnejšie

26.08.2025, 00:00
Autor:
Jan ČápJan Čáp
  • „Momentálne sú konšpiračné teórie najviac nebezpečné tým, že sa prepájajú a stávajú súčasťou väčšinového myslenia,“ hovoria psychológovia o viere v komploty mocných, ktorí sa usilujú o globálnu nadvládu.
  • Prečo si toľko ľudí myslí, že pandémia koronavírusu bola zámienkou na ovládanie ľudí a čím to je, že aspoň jednej konšpiračnej teórii verí azda každý z nás?
  • Prečítajte si článok, ktorý priniesol magazín Téma.

„Čierna je biela a biela je čierna,“ zhrnie Kevin Costner alternatívne pravdy o atentáte na prezidenta Kennedyho vo filme JFK (1991), ale že je „všetko inak, než sme si mysleli“, platí pre každú konšpiráciu, ktorej ľudia doprajú pozornosť. Či už ide o chemické postreky z lietadiel, ktoré majú obmedzovať plodnosť (tzv. chemtrails), alebo o Nežnú revolúciu, ktorú vraj riadili tajné služby.

Prečo v čase priamych prenosov z Marsu ľudia tvrdia, že je Zem plochá alebo ju riadi skupina „elitných globalistov“? Vysvetlenie spočíva v nastavení ľudského myslenia, pre ktoré nie sú vedecké poznatky a argumenty až také zásadné: „Ľudská myseľ sa nevyvíjala preto, aby spracovávala informácie o vedeckých dôkazoch alebo o pokroku v medicíne, ale aby našim predkom zaistila prežitie v africkej divočine,“ objasňuje americký profesor teoretickej fyziky a popularizátor vedy Michio Kaku. Oveľa viac ako logika alebo vzdelanie nás podľa neho ovládajú pudy a preventívne obavy.

Prečo vzniknú a priťahujú

„Naše myslenie má sklon predpokladať, že okolo číhajú neviditeľní predátori alebo že náhodne súbežné udalosti spája nejaký skrytý vzťah. Jednoducho preto, že sa nám také uvažovanie mnohokrát v minulosti vyplatilo,“ vysvetľuje Kaku na webovom portáli Big Think.

A dodáva, že konšpiračné myslenie si ľudia už tisícky rokov odovzdávajú z generácie na generáciu: „Myslím, že existuje gén pre predtuchy a povery, gén intuitívneho myslenia a pre akýsi šiesty zmysel. A keď sme ešte žili v lese, gén nám vlastne pomáhal. Deväťkrát z desiatich prípadov nás síce varoval zbytočne, ale aspoň jedinýkrát nášmu predkovi zachránil život a to stačilo. Preto ten gén stále máme vo svojej výbave.“

Naše predtuchy vonkajšieho nebezpečenstva sú podľa odborníkov vyladené na pútavé rozprávania, prostredníctvom ktorých okolitý svet chápe a rozlišuje medzi dobrom a zlom. „V okolitom svete sme zvyknutí hľadať vzorce a radi si ho vykladáme prostredníctvom príbehov, v ktorých sú príčina a následok vždy jasné,“ objasňuje politológ Brian Paul Klaas.

Argumentuje osobnou skúsenosťou:

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
menuLevel = 1, menuRoute = tema, menuAlias = tema, menuRouteLevel0 = tema, homepage = false
04. jún 2026 06:42