Často sa stretávate s tým, že sa ľudia sťažujú na problémy s krčnou chrbticou?
Čo presne je krčná chrbtica? Ľudia ju všeobecne berú ako krk zozadu.
Vedel by si ich človek nahmatať a spočítať?
Dosť ťažko, pretože až siedmy krčný stavec má najvýraznejší zadný, takzvaný tŕňový výbežok, ktorý si vieme ľahko nahmatať pod kožou. Ostatné stavce majú kratšie výbežky, čiže si ich tak ľahko nenahmatáme. Chrbtica je totiž uložená hlbšie, a to najmä z toho dôvodu, že sa v nej nachádza miecha. Tá musí byť uchránená od možných nárazov z vonkajšieho prostredia. Okolo kostenej chrbtice je ešte podporný svalovo-väzivový systém.
Tomu hovorovo vravíme väzy?
Presne tak. Svaly máme povrchové a hlboké, ktoré ešte delíme na dlhé a krátke. Dlhé idú pozdĺžne popri celej chrbtici smerom nadol až do driekovej oblasti. Svaly vytvárajú ochranu, až taký svalový korzet samotnej chrbtici a mieche. Väzy, to sú vlastne dlhé kolagénové snopy, ktoré zabezpečujú elasticitu – pružnosť, pretože nepotrebujeme len silu, ale i určitú pohyblivosť chrbtice. A toto je veľkým problémom dnešnej doby, pretože veľa ľudí sa venuje posilňovaniu, majú perfektne vyvinuté bicepsy na ramenách...
Ale tenký krk?
Áno, chýba nám posilňovanie svalstva trupu a zlepšovanie mobility chrbtice. Koľkokrát mi prídu do ambulancie mladí pacienti, ktorí sú perfektne vytvarovaní, čo sa týka končatinových svalov, ale majú povysúvané platničky v krčnej chrbtici.
Takže tzv. hlavohrude majú krky správne vyšportované?
(smiech) Otázkou je, koľko tam majú tukového a koľko svalového tkaniva. No v dnešnej dobe hovorí medicína o tom, že všetci, aj starší ľudia by sa mali pravidelne pohybovať, pretože človeku, ktorý za deň v rámci prechádzky prejde aspoň jeden-dva kilometre, sa začne zvyšovať percento svalov a percento tuku mu klesá.
Zostáva vám 89% na dočítanie.