Je pravda, že priemerný, odpočívajúci človek by bez toku miazgy v tele zomrel do 24 hodín?

Údaj o smrti do dvadsaťštyri hodín vychádza z toho, že lymfatický systém prenáša proteíny (bielkoviny, pozn. red.) a že ten prenos je pre náš organizmus natoľko dôležitý, že ak by sa lymfatický tok úplne zastavil, človek by vydržal maximálne deň a noc. Proteíny by sa v tele hromadili, čím by sa rozbehla kaskáda ďalších udalostí, na konci ktorej by nastala smrť. Ak je lymfatický systém porušený, odpadové a toxické látky sa v tele hromadia, sme náchylnejší na infekcie a v závislosti od stupňa a rozsahu postihnutia sa objavujú opuchy tkanív a orgánov.

Čo presne je teda lymfa?

Všade v našom tele máme medzi bunkami bezfarebnú číru tekutinu. Tá vzniká z tkanivového moku a vstrebáva sa do nej celý rad látok, ako sú napríklad bielkoviny, cholesterol a tuky, vitamíny, steroidné hormóny, niektoré minerály. Lymfatický systém vie tiež odvádzať baktérie, vírusy a nádorové bunky. Zloženie lymfy sa podobá krvnej plazme, bežne sa však neskúma – na rozdiel od krvi, kde sú známe parametre jednotlivých súčastí a rozbory krvi nám pomáhajú pri stanovení diagnózy a tiež liečby. Takže odchýlky, ktoré sa menia v závislosti od rýchlosti látkovej výmeny a charakteru tkaniva, v ktorom lymfa vzniká, poznáme len vďaka vede. Výraznejšie iné je zloženie najmä v oblasti čriev, kde sa do lymfy dostáva väčšie množstvo tukov a ich koncentrácia je tu taká, že lymfa má v tých miestach až chylózny (hustejší a mliečne zakalený, pozn. red.) charakter. Trochu iné zloženie má potom zo srdca, kde obsahuje viac enzýmov a laktátu.

Ako náš lymfatický systém funguje?

Za deň a noc sa v medzibunkovom priestore vytvorí asi 20 litrov tekutiny, z ktorej sa väčšina vstrebáva späť do krvného obehu a z časti – sú to približne dva až dva a pol litra – sa najprv v štrbinách a neskôr v kapilárach stáva lymfa. Množstvo je u všetkých ľudí približne rovnaké a sami ho nemôžeme nijako ovplyvniť. Tekutina potom putuje do zberných lymfatických ciev, ktoré majú telovú farbu a sú o dosť tenšie ako tie krvné. Miazga nimi postupuje do lymfatických uzlín a dostáva sa do dvoch hlavných hrudných miazgovodov, ktoré ju odvádzajú do krvi. Nejde teda o uzavretý okruh ako v prípade krvného obehu, ​​ale o otvorený, stále prúdiaci.

Krv v tele poháňa srdce. Lymfa nič také k dispozícii nemá. Čo zabezpečuje, aby správne prúdila?

Tok lymfy poháňajú sťahy úsekov lymfatických ciev a tiež kostrových svalov a tepien v okolí lymfatických ciev. Prúdenie ovplyvňuje aj filtračný tlak a rýchlosť tvorby tkanivového moku presakujúceho z krvných kapilár. Napomáha mu negatívny vnútrohrudný tlak spôsobený pohybmi pri dýchaní.

Aké sú funkcie miazgového toku v tele?

Transportná a obranná.