V lete oslávite šesťdesiatku. Spomínate si ešte, aký bol ten prvý moment, keď ste si povedali – áno, chcem stáť pred kamerou, tu mi je dobre, tu som doma, vysoká budova STV je môj druhý domov?

Na prvý moment veľmi nie, pamätám si, ako som bola za mamou na nakrúcaní inscenácie v Starej tržnici. Mamina bola v tom čase produkčná Československej televízie a ja som naživo videla leoparda, ktorý v programe účinkoval. Pre mňa to bol zázrak: tak toto je televízia... Neskôr, keď som začala aj so sestrou chodiť tlieskať do komparzu, sa mi svet kamier a televízie začal veľmi páčiť. Mala som 15 rokov, keď som účinkovala v prvých programoch, v Listoch dôverných, v Letokruhoch s Jankom Kronerom, vtedy poslucháčom VŠMU. Druhým domovom sa mi televízia stala vo chvíli, keď som vo veku 18 rokov začala externe pracovať ako asistentka produkcie v redakcii vzdelávacích programov.

Táto práca si podľa mňa žiada človeka smelého, sebavedomého, takého, ktorý si nerobí ťažkú hlavu z toho, čo nevyjde, lebo pozná svoju hodnotu. Má takú povahu. Ale okrem toho možno rástol v rodine, ktorá mu držala palce. Platí toto všetko aj o vás?

Každá správna rodina fandí svojim deťom. U mňa to bolo skromnejšie, boli sme tri – mama, sestra Tánička a ja. A fandili sme si všetky tri a vo všetkom. Od malička som extrovert. Boli sme sídliskové deti, mali sme partiu, v ktorej ste sa museli vedieť presadiť, a tak to bolo aj v škole, na krúžkoch či v športe… Nepomáhali nám psychológovia. Tiež nás šikanovali, trápili, no museli sme si poradiť sami. Možno aj odtiaľto je vo mne smelosť a odvaha.

V čom bola vaša výhoda, keď ste začínali v televízii ako úplne mladé dievča? Mimochodom, ešte si spomínam na Štúdio Kontakt, na vás aj spolumoderátora Paľa Janíka a na vašu vzájomnú chémiu. Ako sa vám to robilo?

Vďaka mladému veku som spoznala televízne prostredie dokonale, s úctou voči starším kolegom, s obdivom k profesionálom a najmä, ide o atraktívne prostredie, ktoré stále prináša ľuďom ilúzie, sny. Hovoríme o osemdesiatych rokoch, keď sa aj televízia vyvíjala, zdokonaľovala v zábavnej, dramatickej či detskej tvorbe. A Štúdio Kontakt? Obrovská príležitosť, ako som mohla ukázať naplno, kto som a čo vo mne je.