Pred časom som robil rozhovor so speváčkou Celeste Buckingham, ktorá rozprávala, ako vyhorela – nič ju nebavilo, nechcela sa pozrieť do zrkadla, neznášala dotyky ľudí, pritom je extrovertka, ktorá predtým sama rada každého vystískala. Hovoril som si – taká mladá a vyhorela?
Keby sme počítali s tým, že na Slovensku sú štyri milióny dospelých ľudí, tak teoreticky zhruba 1,5 milióna bolo v nejakom štádiu vyhorenia?
Takže otázka, čo majú všetci s tým vyhorením, nie je namieste, lebo sa to naozaj deje vo veľkom?
Áno, je to fenomén doby, v ktorej žijeme. Každá minca má však dve strany a ja mám skúsenosť s absentujúcou psychoedukáciou, že ľudia, ktorí vyhorenie práve zažívajú, nie úplne tušia, o čo ide. Mladší ľudia sú viac zorientovaní, čítajú o tom, ale často ho interpretujú pri situáciách, v ktorých vyhorenie nie je prítomné.
Celeste Buckingham je mladá úspešná speváčka, ktorá robí to, o čom snívala, práca ju vzala do celého sveta. Zároveň však vyhorela a trvalo, kým sa z toho dostala. O vyhorení pred časom hovorila tiež speváčka Zuzana Smatanová. Aj takí úspešní ľudia, ktorých ich práca a život baví, vyhoria?
Mnoho ľudí na ceste za svojimi snami vyhorí a to je častý príbeh aj pri mojich klientoch. Nepoznám úplne cestu Celeste Buckingham, ale mám skúsenosti s viacerými mediálne známymi ľuďmi. Byť dlhodobo mediálne úspešným znamená venovať tomu takmer všetko vrátane súkromia. Ľudia sa potom prirodzene s týmito osobnosťami stotožňujú, fandia im, podporujú ich. Je to určitá mediálna maska, o ktorú je potrebné konštantne sa starať, ale my v tom vidíme len pre nás „prijemný“ aspekt reality iného človeka. V skutočnosti ho nevnímame ako človeka, nevieme, aké prežíva dni, ako sa cíti, s čím v živote bojuje. S úspechom vzrastá tlak očakávaní a vedieť to ustáť je umením, v tomto zmysle je syndróm vyhorenia daň za nedostatok výmeny.
Čo to znamená, že je to daň za nedostatok výmeny?
Zostáva vám 86% na dočítanie.