Vaše leto, predpokladám, bolo plné osláv vašej šesťdesiatky. Gratulujeme. Po oslavách však človeku doma ostáva množstvo nových vecí. Toto treba vystaviť, tomuto nájsť miesto... Dostali ste nejaký naozaj super darček?

Dostal som obraz, ktorý som si vysníval, a aj nejaké ďalšie pekné obrázky, pre ktoré už vŕtam diery do stien. To mi ide dobre, to som sa naučil. Mám rád obrazy, tie sú totiž navždy. Len my sme takí pominuteľní.

Keď už sme pri obrázkoch, preberme ešte jeden, ktorý stojí za reč. Pri nakrúcaní Hřebejkovho seriálu Víťaz, v ktorom hráte hlavnú úlohu, vznikol váš veľký portrét. Kde je teraz?

Áno, vo Víťazovi som roztrhol dva takéto obrazy a jeden ostal, takže keď sme dotočili, tak som od produkcie dostal samého seba – ako premiéra. Obraz je doma na terase, ale moja manželka povedala, že bude u nás len dočasne. Vraj nebudem sa ja na teba pozerať ešte aj na obraze. Takže poputuje ku kamarátovi do depozitu. Koniec koncov, je to politik a niektorí politici patria do depozitu. Aj my takých máme – len si to ešte neuvedomujú. A obávam sa, že niektorí si to neuvedomia nikdy.

Autista s maniodepresívnou poruchou, čo berie drogy. Prečo je Elon Musk nebezpečnejší ako Trump?

Kvôli úlohe expremiéra ste si dali trošku vylepšiť tvár botoxom. Aký to bol zážitok?

Áno, dal. To bolo len kvôli Víťazovi. Podmienkou produkcie bolo, že ma treba trošku vyhladiť, a ja som mesiac pred nakrúcaním naozaj išiel na botox. Strašne som sa tam nasmial, ale som aj trošku kričal na pani doktorku, hoci bola veľmi profesionálna. Som totiž veľmi citlivý na bolesť (smiech). To je strašné, čo musia ženy podstúpiť, aby boli krásne, obdivujem vás.