Človek má okolo 23-tisíc aktívnych génov, ktoré predstavujú zhruba 64 miliónov „písmen“ genetického kódu. Ide však len o 2 percentá celej našej DNA. Zvyšných 98 percent tvoria úseky, o ktorých funkcii zatiaľ skoro nič nevieme. V každom prípade, celá DNA obsahuje 3,2 miliardy týchto „slov“.

A v takejto dlhej „vete“ občas urobí príroda chybu. Nejaké „písmenko“ vypustí, pozmení, inokedy nejaké pridá. Konkrétny gén tak stratí či zmení svoju funkciu, utlmí či zosilní svoj výkon. Pretože sa však gény navzájom ovplyvňujú a spolupracujú, je to ako domino.

"Preklepy" v DNA

Následky „preklepu“ v jedinom géne môžu byť preto fatálne, ale rovnako tak môže organizmu živočíchov aj rastlín priniesť vylepšenia či zásadnú zmenu. A takto nejako sa pred 6 až 7 miliónmi rokov z dovtedy spoločnej vetvy s predkami dnešných šimpanzov oddelili tvorovia, z ktorých sa neskôr za ďalšie tri až štyri milióny rokov vyvinuli prvé druhy človeka. V tom však človek nie je výnimka.

Aj taká priadka morušová je produktom pradávnej genetickej modifikácie